Už v 18. Storočí boli zvieratá využívané na testovanie vzdušných balónov a vzducholodí. V roku 1783 bola vybraná ovca, kačka a kohút na otestovanie nového teplovzdušného balóna, ktorý vzlietol do výšky 3,2 km a následne taktiež bezpečne pristál.
Prvé zviera, ktoré malo možnosť okúsiť vesmír, bola mucha – drozofila. Táto muška bola do vesmíru vyslaná zajatou nemeckou raketou typu V-2 dňa 20. februára 1947. Drozofila dosiahla výšku 108 km a živá pristála padákom späť na zem.
Albert II sa stal prvou opicou vo vesmíre 4. júla 1949. Dosiahol výšky 134 km, nanešťastie umrel, pretože jeho padák zlyhal. Opica s menom Albert I, ktorá sa o túto doposiaľ neprekonanú výšku pokúšala pred ním, taktiež zahynula ešte pred tým ako s podobnej výške priblížila. Po týchto dvoch opičích hrdinoch boli do kozmu vyslaní aj Albert III a Albert IV, ktorých raketa sa bohužiaľ pokazila, a preto taktiež neprežili.
Myš, ktorá letela do vesmíru 15. augusta 1950 prekonala výšku rovných 137 km. Táto cesta však bola aj pre ňu smrteľná pre nedokonalú techniku. Okrem nej bolo v 50. Rokoch vyslaných do vesmíru ešte niekoľko ďalších myší.
Dokopy bolo doposiaľ vo vesmíre 32 opíc a 12 psov, ktorí boli obľúbenými “kozmonautmi” Sovietskeho Zväzu pre ich schopnosť prežitia aj v podmienkach extrémneho chladu.
