Pravdepodobne existuje len minimum ľudí, ktorí nepočuli o legendárnom Mowglim zo známej Knihy džunglí. Napriek tomu veľa ľudí netuší, že táto kniha bola s vysokou pravdepodobnosťou inšpirovaná skutočným príbehom. A my vám ho teraz rozpíšeme.
Dina Sanichar
Takto sa volá indický chlapec, ktorý bol akoby napoly vlkom. Žil totiž v 19. storočí a bol vychovaný vlkmi. Dina bol zrejme skutočnou inšpiráciou pre vznik knihy, aj keď pravdou je, že skutočný príbeh nie je taký zábavný ako ten z knihy. V skutočnosti je oveľa tragickejší. Dina bol jedným z viacerých divokých detí, ktoré sa v priebehu niekoľkých rokov našli v Indii. Ukázalo sa, že v tejto krajine bolo skutočne veľa detí vychovaných rôznymi druhmi zvierat, ako sú pantery, psy a dokonca aj sliepky.
Objavili ho lovci
V roku 1872 objavila Dina skupina lovcov v Uttarpradéši. Chlapec kráčal po všetkých štyroch a pohyboval sa so svorkou vlkov. Potom spolu so zvieratami ustúpil do jaskyne. Celý tento pohľad bol pre lovcov rovnako zaujímavý ako aj úplne desivý. Muži sa však rozhodli chlapca vziať so sebou. Urobili to tak, že jaskyňu zapálili a keď vlci a chlapec nakoniec vyšli, tak vlkov zabili a chlapca zobrali so sebou.
Mal 6 rokov
Lovci priviedli chlapca do sirotinca, kde bol pokrstený a dostal meno Sanichar, čo v tamojšom jazyku znamená sobota, pretože práve v tento deň dorazil do sirotinca. Sanichar spočiatku so všetkými ľuďmi veľa bojoval, pretože sa mu pochopiteľne nepáčilo, že ho odviedli zo svojho domova a priviedli do neznámeho prostredia. Chlapec mal veľmi nízke IQ, no bol šikovný. Okrem toho sa nikdy nenaučil hovoriť. V detskom domove sa ho to mnohí snažili naučiť, ale nikdy sa nedokázal naučiť hovoriť, čítať ani písať. Komunikoval tak, ako zvieratá, teda rôznymi zvukmi a veľmi dlho chodil po štyroch.
Odmietal sa zbaviť „starého spôsobu života“
Aj keď sa nakoniec Sanichar naučil chodiť po dvoch nohách, stále zápasil s oblečením a radšej bol nahý. Keď prvýkrát dorazil do sirotinca, odmietol jesť varené jedlá namiesto ktorých si zvolil pojedanie kosti. Ale napriek tomu, že nevykazoval takmer žiadne ľudské návyky, dokázal sa s ľuďmi skamarátiť. Navyše, v sirotinci bolo ďalšie divoké dieťa, ktoré taktiež vyrastalo so zvieratami. Obaja chlapci si napokon medzi sebou vytvorili silné a zároveň špeciálne puto. Viac vás však prekvapí zrejme to, že jedným z mála ľudských návykov, ktoré si Sanichar napokon prisvojil, bolo fajčenie! A práve kvôli cigaretám sa u neho neskôr vyskytla tuberkulóza.
Zomrel mladý
Dinaov vývoj bol celkovo neobvyklý, pretože aj po 10 rokoch života medzi ľuďmi bol veľmi nervózny. Zaujímavý bol tiež jeho výzor, keďže bol vysoký iba meter a pol, mal veľmi veľké zuby a nízke čelo. Väčšinu svojho detstva strávil s vlkmi, a preto sa musel cítiť ako taký mimozemšťan, ktorého násilne vzali zo svojho domova. Dina zomrel v roku 1895 kvôli tuberkulóze, pričom mal iba 29 rokov.
Veľa podobných prípadov
Ako sme už spomenuli, v Indii sa v priebehu rokov našlo veľa takýchto detí, ktoré boli vychované v divočine zvieratami. Približne v čase objavenia Dina boli v Indii hlásené ďalšie štyri takéto prípady a v priebehu niekoľkých rokov ich bolo ešte oveľa viac. Jeden z najznámejších prípadov sa týkal dvoch dievčat menom Amala a Kamala. Údajne boli tieto dievčatá v 20. rokoch odobraté taktiež skupine vlkov v Indii. Muž, ktorý ich našiel, bol pomenovaný J.A.L. Singh a tvrdil, že zavíjali na mesiac, chodili na štyroch a jedli iba surové mäso.
Inšpirovali autorov
Tieto príbehy o divokých deťoch vychovávaných zvieratami pochopiteľne inšpirovali mnohých spisovateľov a básnikov. Jedným z takýchto umelcov bol aj Rudyard Kipling, ktorý napísal slávnu knihu o Mowglim s názvom Kniha džunglí. Autor nikdy výslovne netvrdil, že jeho postava bola inšpirovaná spomínaným chlapcom, ale veľmi sa mu podobá. Okrem toho sa časová os takmer úplne vyrovnáva, pretože kniha bola vydaná približne 20 rokov po objavení chlapca.
Foto: Boredpanda
