Prirodzene, že sa na svete nachádzajú potraviny, ktoré nie sú po chuti úplne každému, potom sú tu ale i potraviny či jedlá, ktoré sú dokonca v niektorých krajinách zakázané. Dôvody na to môžu byť rôzne.
V niektorých prípadoch za to môže myšlienka ochrany životného prostredia, etického zaobchádzania so zvieratami, inokedy je to celé postavené len na chuti či výzore.
Platí, že každá krajina má svoje národné jedlo, obľúbené jedlá a zopár z nich má aj tie, ktoré sú tu vyslovene zakázané. Zaujímavá vás o ktoré štáty sa jedná, aké potraviny a dôvod ich zákazu? Čítajte a dozviete sa to.
GMO
Geneticky modifikované potraviny či už rastlinného alebo živočíšneho pôvodu sú kontroverznou témou – prinášajú totiž mnoho výhod, s ktorými sa ale spájajú aj isté pochybnosti a možné riziká. Preto sa niektoré krajiny rozhodli ich zakázať, konkrétne sa jedná o tieto – Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Grécko, Maďarsko, Holandsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Bulharsko, Poľsko, Dánsko, Malta, Slovinsko, Taliansko a Chorvátsko.
Durian
V Ázii je toto ovocie napríklad veľmi populárne, ale keďže je označované za najviac páchnuce ovocie na svete, v Singapure sa rozhodli zakázať jeho konzumáciu na verejných priestranstvách a v prostriedkoch verejnej dopravy.
Rýchle občerstvenie
Ktoré mesto by si už len dovolilo zakázať pre mnohých tak obľúbené a vyhľadávané rýchle občerstvenie? No predsa Benátky! Ako dôvod uviedli, že práve vyprážané jedlo znižuje kultúrny potenciál mesta – je totiž v rozpore s národným benátskym a kultúrnym dedičstvom.
Dokonca aj konzumácia “jedla so sebou” je na ikonickom Námestí svätého Marka zakázaná (dovolené je jedenie vonku len za stolmi reštaurácii).
Nepasterizované mlieko
Sú ľudia, ktorí vyslovene vyhľadávajú čerstvé mlieko bez akýchkoľvek úprav, absolútne prirodzené a plné vitamínov. Kanada je však príkladom krajiny, v ktorej je predaj neupraveného mlieka zakázaný. Aký dôvod na to majú? Obavy z toho, že by toto mlieko mohlo byť kontaminované baktériami ako sú E.coli, Listéria alebo Salmonela.
Fugu
Fugu je prudko jedovatá ryba, ktorú môžu rybári nájsť vo vodách v blízkosti Japonska. Je nesmierne cenená ako kulinárska pochúťka v spomínanom Japonsku, ale aj v Kórei. Je ale smrteľne dôležité, aby bola starostlivo pripravená špecializovaným šéfkuchárom! Inak môže konzumentovi spôsobiť paralýzu a smrť v dôsledku udusenia. Cena ryby sa pohybuje okolo 180 eur.
Casu Marzu
Ide o špeciálny typ syra, ktorý je obľúbený najmä na Sardínii (v Taliansku je ale zakázaný) – tu ho považujú za veľmi cenenú pochúťku, ktorá ale nie je určená ľuďom so slabým žalúdkom.
Casu Marzu je syr Pecorino, do ktorého sa vpraví mucha, ktorá tu nakladie vajíčka a z nich sa časom vyvinú larvy. Larvy sa syrom kŕmia a vďaka ich tráviacemu traktu sú účinnejšie rozkladané tuky, čím sa mení konzistencia syra a chuť neuveriteľne zjemnie.
Haggis
Haggis je tradičné škótske jedlo, ktoré sa pripravuje z ovčej pečene, pľúc a srdca k čomu sa pridáva cibuľa, ovos a loj.
Dovoz škótskeho haggisu do USA ale nie je možný z dôvodu zákazu použitia pľúc dobytka na ľudský konzum.
Žraločia plutva
Už len spôsob jej získavania je veľmi nemorálny a krutý, preto ide aj o surovinu, ktorá je vo väčšine sveta zakázaná s výnimkou niektorých krajín Ázie.
Žralok sa uloví a zaživa sa mu odrežú plutvy a hodí sa späť do mora, kde zomrie. Je to náročný proces, preto je aj táto “pochúťka” veľmi drahá.
Konské mäso
Konské mäso je v Taliansku, najmä na Sicílii, považované za veľkú dobrotu. To je aj dôvod prečo sa používa ako “náhrada” teľacieho či hovädzieho mäsa vo viacerých jedlách.
Vo Veľkej Británii je ale konzumácia konského mäsa z etických dôvodov zakázaná.
