K svetovo najznámejším zoroastristom nepochybne patril spevák skupiny Queen F. Mercury. Dnes sa k tomuto náboženstvu hlási už len niekoľko stotisíc veriacich, no kedysi ich bolo oveľa viac. Tak či onak, rozšíriť si obzor je dôležité.
Keď už sme si ako príklad uviedli dobre známeho a slávneho Freddieho je dobré si povedať, že patril k tzv.parsistom, čo je indická vetva zoroastristov, ktorí utiekli z Perzie (dnešného Iránu), v čase keď ich prenasledovali moslimovia. Ich náboženstvo ale bolo vytlačené na okraj (čo je typické pre snahu o násilné šírenie islamu). V dôsledku nátlaku veľa ľudí konvertovalo alebo sa odsťahovali do Indie, kde žijú oveľa tolerantnejší a mierumilovnejší ľudia.
Zoroastrizmus je považované za najstaršie monoteistické náboženstvo, ktoré je ale dnes ako sme spomínali v úvode na výraznom ústupe. V súčasnosti k parsistom nikto nemôže konvertovať. Takisto v prípade žien parsistiek, ktoré by si vzala muža iného vierovyznania, je automaticky zo spoločenstva vylúčená, s čím súvisí aj zákaz navštevovať chrám (to je pár dôvodov, prečo toto náboženstvo nemá svetlú budúcnosť).
Ako vzniklo?
Zoroastrizmus vznikol pravdepodobne už v druhom tisícročí p.n.l (prvé písomné zmienky sú už z 5. storočia p.n.l.) a výrazne ovplyvnil vznik judaizmu (a tým pádom aj vznik kresťanstva alebo aj islamu, pričom niektoré jeho myšlienky prenikli aj do budhizmu). Má tiež veľa spoločného s hinduistickými védskymi vyznaniami (napríklad tiež tu považujú kravy za posvätné zvieratá).
Veria len v jedného Boha – Ahura Mazda, ktorý mal stvoriť dve bytosti Spenta Mainju a Angra Mainju – dve rovnako mocné, večné a protichodné sily, ktoré spolu sústavne bojujú a tým vytvárajú potrebnú rovnováhu dobra a zla (áno, naozaj je to podobné konceptu Jing Jang východných náboženstiev). A tu by sme sa mohli dopracovať aj k záveru v podobe uznania inšpirácie pre myšlienku dobrého ducha a zlého Satana.
Zakladateľom tohto náboženstva bol Zoroaster (Zarathuštra), ktorému sa údajne zjavila celá Avesta (svätá kniha). Dnes už ale existujú pochybnosti o tom, či bol jediným autorom alebo dokonca existujú konšpirácie o tom, či vôbec žil.
Zoroaster veril, že v boji medzi dobrom a zlom nakoniec zvíťazí dobro. Z toho vyplýva, že úlohou človeka je nepretržite neúnavne bojovať so zlom a snažiť sa hľadať dobro. Rovnako tak verili tomu, že za dobré skutky vykonané na Zemi budú po smrti odmenení a za zlé potrestaní.
V učení zoroastrizmu by sme sa mohli dopátrať aj k spomienke posledného súdu, kedy má dôjsť k vzkrieseniu mŕtvych (velmi podobné je to v kresťanstve). Čo je ale ešte prekvapivejšie, je tu dokonca aj zmienka o príchode spasiteľa.
Je tu však jedna malá rozdielnosť, centrom celého zoroastrizmu je konať dobro, kdežto pri kresťanstve je tým centrom viera v Ježiša Krista.
Ďalej sa tu vyskytujú u príbehy, ktoré boli pridané postupne, a tak môžeme predpokladať, že boli prevzaté z iných kultúr, ako napríklad z gréckej, egyptskej, mezopotámskej. Toto náboženstvo teda nebolo založené na rôznych božstvách, ale na tradovaní a šírení viery medzi ľuďmi.
