A máme tu ďalší diel zaujímavostí z celého sveta, v ktorom sa dozviete, ktorí ľudia sú oveľa viac náchylnejší k úzkosti a tiež aj to, do kedy bol orálny sex v Kanade nezákonný.
,,Hnev, zloba, zlosť sa v našom vedomí objavuje vtedy, keď strácame kontrolu nad situáciou. Keď život ide inou cestou, ako si želáme alebo pokladáme za správne, narastá v nás agresivita. Prejavy hnevu najčastejšie narušujú vzťahy medzi ľuďmi. Nakoniec môžu viesť k izolácii a bolestnej osamelosti. Aj keď prejavy hnevu majú často svoj dôvod, sú väčšinou prehnané a neprimerané situácii, ktorá ju vyvolala. Najlepšie zo všetkého je, keď dokážeme hnev spracovať. Spracovanie hnevu predstavuje proces, pri ktorom sa musíte naučiť rozpoznať príznaky a následne prijať opatrenia, aby ste sa znovu upokojili. Hnev je normálnou zdravou emóciou, no je potrebné ho zvládať primeraným spôsobom. Pre každého človeka je dôležité vedieť dávať najavo konštruktívne a zrozumiteľne svoju nespokojnosť, hnev, vedieť dávať druhým hranice, tzn. povedať druhému, že zašiel ďaleko a povedať nie. Tým človek podporuje svoju sebaúctu, svoju hodnotu, rešpektuje sa a až potom to isté môže očakávať od druhých. Zároveň je potrebné, aby človek vnímal svoje frustrácie, pocity nenaplnenia, prázdnoty a hľadal, čo je za nimi.“
,,Úzkosť je normálna reakcia na stres, obavy alebo ohrozenie. Ak je však veľmi silná, trvá dlhé obdobie, alebo je neúmerná okolnostiam, je považovaná za úzkostnú poruchu.
Existuje niekoľko rôznych typov úzkostnej poruchy. Patrí sem generalizovaná úzkostná porucha, sociálna úzkostná porucha, panická porucha a obsedantne-kompulzívna porucha. Tým, že ovplyvňuje náladu, myšlienky a správanie, môže úzkostná porucha spôsobovať problémy so zvládaním každodenných situácií doma, v práci, v škole a v spoločenskom styku.“
Málo? Tak hor sa na predošlú časť!