Už ako deti sme sa učili a zbierali veľké množstvo nových vedomostí a informácií o fungovaní sveta. Plno týchto múdrostí len prešlo našou mysľou bez toho, aby sme si ich zapamätali, preto platí, že človek sa učí celý život.
Svet vedy, prírody, zvierat a fyziky je plný úchvatných faktov, ktoré stoja za prečítanie. Ak si nájdete chvíľku, pevne veríme, že to neoľutujete. Nahliadnite spolu s nami za oponu a prečítajte si zopár zaujímavých faktov o svete.
Dochádza nám hélium
Možno ste o tomto nedostatku dosiaľ nepočuli, no skutočne je tomu tak. Bohužiaľ, to nie je problém dodávateľa, ale celosvetového zdroja. Takže reálne hrozí, že už žiadne balóny nebudú naplnené héliom, aby sa ľudia zabávali zmenou hlasu. Hélium je vzácny plyn, ktorý je síce vo veľkej miere zastúpený vo vesmíre, no na Zemi jeho zásoby postupne dochádzajú. Hélium prirodzene vzniká napríklad rozkladom uránu, no tento proces trvá milióny rokov.
Hélium poznáme predovšetkým ako náplň do balónov, ale oveľa dôležitejší je v medicínskych prístrojoch ako je MRI. V súčasnosti majú zásoby hélia len tri krajiny – USA, Alžírsko a Katar.
Žraloky sú staršie ako stromy
Najstarší známy strom bol zasadený asi pred 350 miliónmi rokov. Podľa všetkých dostupných údajov existujú žraloky viac ako 400 miliónov rokov! Počas svojej existencie prežili najmenej štyri globálne vyhynutia. A čo im pomohlo prežiť tak dlhú dobu? Je to ich odolnosť voči chorobám. Taktiež platí, že sa dokážu extrémne rýchlo vyliečiť zo zranení.
Veľryby boli pôvodne suchozemské zvieratá
Je ťažké si predstaviť, že by veľryby nepatrili k morským ale suchozemským živočíchom. V skutočnosti sa ale ich vývoj začal na súši, čo bolo asi 10 miliónov rokov po vyhynutí dinosaurov. Ako na to vedci prišli? Pomohli im novoobjavené fosílie v Alabame a v Arkansase.
Bez slín by sme absolútne necítiť chuť
Niektorí ľudia veria tomu, že jediná funkcia slín je zvlhčovanie potravy a uľahčenie jej prechodu do ďalších častí tráviaceho traktu. V skutočnosti nám ale sliny pomáhajú aj rozlišovať jednotlivé chute. Sú to práve sliny, ktoré spúšťajú rozklad prijatého jedla alebo tekutín tak, aby sa z nich uvoľňovali jednotlivé molekuly, ktoré sú chuťové poháriky schopné aj vďaka slinám zachytiť a identifikovať chuť. Takže nebyť slín a ich podieľaní sa na chemických reakciách, všetko jedlo by nám chutilo rovnako, a teda nijako.
Studená voda mrzne dlhšie ako horúca voda
Na prvé počutie sa to zdá ako absolútny nezmysel, avšak je to pravda. Horúca voda v rovnakých podmienkach ako studená voda zamrzne oveľa rýchlejšie. Túto exemplárnu zvláštnosť objavil v roku 1963 študent strednej školy v Tanzánii. Nazýva sa to „Mpemba efekt”.
K tomuto javu dochádza vďaka odparovaniu horúcej vody – tým sa znižuje jej množstvo. Platí teda, že čím menej vody je, tým rýchlejšie zamrzne. Pre tento efekt je teda ešte dôležité, aby boli obe nádoby otvorené.
