Sovy sú tajomné vtáky, málokto si ich všimne, či sa nimi väčšmi zaoberá. Pozornosť si však rozhodne zaslúžia.
Existuje viac ako 200 druhov, ktoré žijú na každom kontinente okrem Antarktídy. Sovy majú priam dokonale vyvinuté zmysly, ktoré im pomáhajú loviť korisť po celom svete. A ešte sú k tomu aj neuveriteľne roztomilé. Tu je niekoľko ďalších faktov o týchto záhadných tvoroch.
Sovy dokážu otočiť hlavu takmer úplne dokola – ale nie celkom
Nie je pravda, že by sovy dokázali otočiť hlavu až o 360 stupňov. Vtáky majú schopnosť otáčať hlavou o 135 stupňov v oboch smeroch, čo vytvára rozsah celkového pohybu rovných 270 stupňov. Podľa vedcov špecifické prispôsobenie počtu krčných stavcov (namiesto klasických 7, ich sovy majú 14) a krvných ciev (dolná časti hlavy obsahuje zväčšené cievy. V týchto cievach sa potom ukladá krv na ,„horšie časy” a zásobuje nezásobované časti tela) umožňuje sovám otáčať hlavu v takom rozsahu bez toho, aby narušili krvenie mozgu.
Sovy majú ďalekozraké, rúrkovité oči
Namiesto guľovitých očných buliev majú sovy „očné trubice “, ktoré zasahujú hlboko do ich lebiek – čo znamená, že nedokážu pohybovať očnými bulvami, takže ak chcú vidieť napríklad na ľavú, či pravú stranu musia otočiť daným smerom celú hlavu. Veľkosť ich očí im pomáha vidieť v tme. K tomu sú ďalekozrakí, čo im umožňuje zbadať korisť na niekoľko metrov. Na blízko však vidia rozmazane.
Tichý let sovy
Na rozdiel od väčšiny vtákov nevydávajú sovy pri lietaní prakticky žiadny zvuk. Na prednej strane krídel majú špeciálne pierka s háčikmi uspôsobené ako vzduchové tlmiče. Mäkké zamatové páperie ďalej tlmí hluk.
Sovy prehĺtajú korisť celú a potom vyžmýkajú nestráviteľné kúsky
Sova krátko potom ako chytí svoju korisť, ju rozdrví na smrť pomocou silných pazúrov. Potom, v závislosti od veľkosti korisť buď celú zje, alebo ju roztrhná na menšie kusy. Tráviaci trakt sovy spracuje telo a časti, ktoré sa nedajú stráviť, ako srsť a kosti, sa zhutnia do čohosi, čo sova neskôr vyvrhne. Niekedy sa tieto útvary zbierajú pre deti, aby ich v škole pitvali.
Sovy pseudokanibalky
Nielen, že sovy žerú prekvapivo veľkú korisť (niektoré druhy ako napríklad výr, dokážu chytiť aj malého jeleňa), ale jedia aj iné druhy sov. Našťastie len v prípade extrémneho hladu. Na sovu obyčajnú môže zaútočiť napríklad sova veľká. Sova obyčajná zas niekedy zožerie výrčeka západného. V skutočnosti môže byť tento pseudokanibalizmus dôvodom, prečo počet výrčekov klesá.
Sovy najskôr kŕmia najsilnejšie mláďa
Akokoľvek drsne to znie, rodičia zvyčajne kŕmia najstaršiu a najsilnejšiu sovu ako prvú. To znamená, že pri nedostatku potravy budú najmladšie mláďatá hladovať. Keď sova opustí hniezdo, často býva neďaleko na tom istom strome a rodičia jej stále nosia potravu. Ak dokáže prežiť prvú zimu, jeho šance na prežitie sú pomerne vysoké.
Sova elfská žije v kaktusoch
Najmenšia sova na svete je sova elfská, ktorá žije na juhozápade Spojených štátov a v severnom Mexiku. Niekedy si nájde svoj domov v obrovskom kaktuse saguaro. Ale táto sova nie je vyberavá a dokáže žiť aj na stromoch alebo na telefónnych stĺpoch.
Kedysi boli sovy znakom víťazstva v boji
V starovekom Grécku bol kočík obyčajný (Athene noctua) spoločníkom Atény, gréckej bohyne múdrosti, čo je jeden z dôvodov, prečo sovy symbolizujú múdrosť a poznanie. Ale Aténa bola tiež bohyňa bojovníkov a sova považovaná za ochrankyňu armád idúcich do vojny. Ak grécki vojaci videli počas bitky preletieť sovu, brali to ako znamenie blížiaceho sa víťazstva.
Sovy tiež symbolizovali smrť
Od staroveku boli sovy spojené i so smrťou, zlom a poverami. Mnohé kultúry vnímali sovy ako znak blížiacej sa smrti. Napríklad sova vraj predpovedala smrť Júliusa Caesara. Boli tiež spájané s čarodejnicami a inými zlými bytosťami. Aj keď to môže znieť ako hlúpe povery, mnohé kultúry im veria i v dnešnom čase a sovy na základe týchto presvedčení zabíjajú.
