Keď sa 3. decembra 1946 vracal istý Louis Knapp z práce domov uvidel dievča v červenej parke. Pristavil sa autom, aby sa jej opýtal kam ide a odviezol ju. Odpovedala, že ide na túru na horu Glastenbury. Nezdalo sa mu, že by bola vhodne oblečená. Bolo už neskoré popoludnie a počasie čoraz chladnejšie. Obaja cestou viac menej mlčali. Keď Louis zbadal začiatok trasy pristavil a neznáme dievča vyrazilo po rozsiahlom rovinatom chodníku, ktorý bol viditeľný z miesta, kde býval. Keď potom spolu s dcérou vyšli pred dom, dievča už nevideli a ani jej stopy v snehu. „Nikto by nedokázal prejsť takmer kilometer tak rýchlo“.
Dievča sa volalo Paula Welden a počas niekoľkých nasledujúcich týždňov sa jej príbeh stal jednou z najväčších záhad Benningtonu.
Záhadné zmiznutia
18-ročná Paula bola druháčka na Bennington College a pochádzala zo Stamfordu v štáte Connecticut. Bola typickým bezproblémovým dievčaťom, ktoré sa dva týždne pred svojím zmiznutím ocitlo v oblasti blízko Long Trail na hodine botaniky. Prepodpokladá sa, že chcela v skúmaní pokračovať sama, preto sa vydala do lesov. So svojimi úmyslami sa 1. decembra zverila spolubývajúcej Elizabeth Jonsonovej. Keď Elzabeth nebolo, obliekla si džínsy, červenú parku s kožušinovým golierom a tenisky. Zdalo sa, že sa čoskoro vráti, inak by v tomto oblečení za súmraku zamrzla.
Po ceste na trasu ju okrem Louisa Knappa videlo ešte niekoľko ľudí. Medzi nimi aj Ernest Whitman, ktorý vlastní chatu neďaleko začínajúcej trasy Long Trail. Varoval ju, že je na cestu zle oblečená, ona však vyrazila. Po tom, čo sa nevrátila na internát informovala o tom Elizabeth riaditeľa univerzity Lewisa Webstera Jonesa, ktorý zatelefonoval rodičom dievčaťa. Doma však nebola, preto sa ju vydali hneď hľadať. V tom čase však v meste neexistovala žiadna štátna polícia, čo sa ukázalo ako veľká prekážka. Riaditeľ a Paulin otec, preto zorganizovali pátracie skupiny po 20 ľudí (medzi nimi okolo 370 študentov a niekoľko vojakov) a vydali sa Paulu hľadať. Každá z nich za sebou zanechala farebné konfety, aby sa označili miesta, ktoré už boli raz preskúmané. Nepomohla však ani štátna polícia z New Yorku a Connecticute. Paula zmizla bez akejkoľvek stopy.
Postupy priviedli vyšetrovateľov k majiteľom chatiek a do kempingov v tejto oblasti. Jeden z nich povedal, že v nedeľu popoludní sa po trase vydali traja muži a požiadali ho, aby im postrážil batožinu, v ktorej oblečenie s menami, J.W. Carrol, William Watts a M. Golder. Boli oblečení rovnako slabo ako Paula. Po svoje veci sa už nikdy nevrátili a zdalo sa, že Benningtonskom trojuholníku nič nedáva zmysel.
Vstup do prázdnoty
Počas mesiacov a rokov, kedy sa Paula Welden stále nenašla sa v oblasti Glastenbury Mountain a jej okolí objavili ďalšie zmiznutia. Zdalo sa, že túži pohltiť návštevníkov bez stopy. V rozpätí piatich rokov zmizlo za nevysvetliteľných okolností šesť ľudí. Všetci vkročili do blízkosti Glastenbury alebo Benningtonu.
Sľubný šťastný koniec
Niekoľko dní po Paulinom zmiznutí povedala čašníčka vo Fall River v štáte Massachusetts polícii pozoruhodný príbeh. Do reštaurácie vstúpilo omámené dievča, ktoré zodpovedalo opisu Pauly Waldenovej v sprievode zhruba 25-ročného zjavne opitého muža. Keď sa vzdialil, aby zaplatil účet dievča sa spýtalo čašníčky, ako ďaleko sú od Benningtonu. Bolo to viac ako 300km. Žena si bola istá, že ide o Paulu Welden, pretože jej fotografiu videla v novinách. Kým však prišla polícia Pauly už nebolo.
Jej otec, Archibald Welden, často dostával tipy od ľudí, ktorí údajne videli jeho dcéru. Istý čas sa obával, že mladý muž zo Stamfordu, ktorý bol do Pauly zamilovaný má niečo spoločné s jej zmiznutím. Ba dokonca mohol byť mužom, ktorý ju sprevádzal vo Fall River. To však nebolo nikdy dokázané. Jej rodičia sa nikdy nevzdali. Rok po jej zmiznutí prišla istá žena do turistického kempingu v Charlestone v Južnej Karolíne. Tamojší personál veril, že je to Paula Welden, ktorá sa podpísala menom „Mary Welden“. Polícia ju vypočula, no nespolupracovala. Podarilo sa im, ale dostať ju k telefónu s Paulinou matkou. Hlas jej dcéry by sa nedal pomýliť. Počas rozhovoru, mala, ale pochybnosti. A tak ktokoľvek bola „Mary Weldenová“, nebola to Paula.
Benningtonský trojuholník
Po stále nevyriešenom prípade sa v roku 2008 27-ročný Robert Singley rozhodol vydať sa na trasu Long Trail. Jeho vstupným bodom bolo miesto, kde bola Paula Welden naposledy videná. Povedal, že to bol dezorientujúci zážitok. Hoci cítil, že sa drží cesty, bol zmätený. Jeho auto, o ktorom si myslel, že je vzdialené menej, ako 2 kilometre bolo v skutočnosti vzdialené vzdialené 9 až 11 kilometrov. Keď sa vracal späť zistil, že chodník vyzerá úplne inak, s popadanými stromami a inými značkami, na ktoré si nepamätal, že by tam vôbec boli.
„Tesne predtým, ako som stratil stopu, všetko sa vkradlo do tohto zvláštneho druhu závratného zmätku,“ povedal Singley. „Zrazu sa zotmelo a potom to bolo ako: „Kde som? Čo sa deje?“ Bol som úplne stratený.“
Singleyho túra sa zmenila na celonočný výlet. Jeho snúbenica zavolala políciu, ktorá ho nasledujúci deň našla. Dlhá trasa by mohla byť nemilosrdná a mätúca, najmä v zime, kedy sa možno Paula zatúlala do bodu, ktorý presahuje oči neorganizovanej pátracej skupiny. Ak sa na cestu vôbec dostala. Možno bol úsek trasy v blízkosti Knappovho domu miesto únosu, preto jeho dcéra po dievčati nevidela žiadne stopy v snehu.
Paula a Singley spája aj niečo iné. Jej prípad bol hlavným faktorom, prečo štát Vermont v júli 1947 zostavil štátnu políciu, ktorá by lepšie reagovala na nezvestné osoby. Bola to ona, ktorá Singleyho vypátrala asi o 60 rokov neskôr.
To, že sa telo Pauly Weldenovej nikdy nenašlo, však naďalej ostáva záhadou bez konca.
