Viete si predstaviť ako vyzerali či fungovali hrady v stredoveku? Boli vždy čisté, upravené a plné luxusného zariadenia? A aký život v nich ľudia viedli? Otázok je naozaj neúrekom, ale je potrebné k nim nájsť aj odpovede. Život na hrade totiž nebol len o hodovaní, zabávaní sa a sútažení v súbojoch. Súčasťou hradov boli aj ponuré miestnosti, väznice odkiaľ sa šíril krik alebo úplne biedne toalety. To je pravá realita stredoveku.
Je pravda, že stredná alebo vyššia vrstva, ktorá obývala tieto hrady si toho mohla dovoliť v porovnaní s obyčajnými dedinčanmi oveľa viac, no ani ich život nebol prechádzka ružovou záhradou, poďme si to dokázať.
Hradom sa šíril smrad
Možno za to mohli toalety (súkromie bolo len minimálne a niečo ako kanalizácia absolútne neexistovalo) alebo všeobecne veľmi slabá hygiena medzi ľuďmi, ktorí tu žili. Okúpať sa nebolo totiž také jednoduché. Bol na to určený presný deň a čas, nebolo to možné v ktoromkoľvek čase.
Namiesto toaliet lavica s dierou
Ako sme už spomínali kanalizácia v podstate neexistovala a zariadenie v podobe toalety bolo extrémne jednoduché. Odpad následne padal kamsi do žumpy, skrátka sa oň už viac nikto nezaujímal. Navyše ste nemali žiadne súkromie, ale aspoň ste sa počas vykonávania potreby mohli vyrozprávať a možno by sa vám uľavilo hneď dvojnásobne.
Žiadne súkromie
Hrady sa môžu na prvý pohľad zdať ako veľké pevnosti, no vo vnútri to vyzeralo inak a ľudia nemali tak často súkromie ako by sa mohlo zdať. Čo sa týkalo sluhov, tí nemali nazaj žiadne súkromie. Takže väčšinu času, či už počas dňa alebo noci sa museli zabávať spoločne. Obliekať aj kúpať.
Aspoň bola vo väčšine miestností tma, ale i špina a chlad. No mohli sa aspoň vzájomne zohrievať, aj keď je pravda, že v stredoveku mali manželia pohlavný styk len za účelom plodenia detí.
Všade boli potkany
Tmavé, vlhké a chladné prostredie je dokonalou živnou pôdou napríklad pre potkany! Ľudia, ktorí žili na hrade ich už vnímali ako bežnú a neodmysliteľnú súčasť.
Na jednej strane vnímali ich prítomnosť, ktorej sa nebolo možné zbaviť, no na druhej strane to ani zďaleka neznamenalo, že s nimi udržiavali priateľské vzťahy. Báli sa ich, rovnako ako i ochorení, ktoré prenášali. Navyše sa nie zriedka používali ako súčasť mučenia ľudí vo väzniciach ako najlacnejšia a najefektívnejšia forma.
Všetky schodiská boli postavené v smere hodinových ručičiek
Dalo sa by sa povedať, že v drvivej väčšine existujúcich hradov je to presne takto. Na každom náčrte hradu, to tak bolo, najmä z praktických, ale aj bezpečnostných dôvodov. Ak by ich totiž napadol nepriateľ, pri kráčaní smerom nahor by nemohol v dostatočnom rozsahu správnosti manévrovať s mečom (ak bol šermiar pravák).
Na druhej strane, stráže schádzajúce po schodoch by mali výhodu plného švihu. Každé schody boli takisto jedinečné a navrhnuté tak, aby zhodili každého, kto na ne nie je už dlhšiu dobu zvyknutý.
