Vyzerajú akoby prežili niekoľko zabudnutých dekád, kedy o živote človeka na zemi nebolo ani chýru. Zoznámte sa s niekoľkými druhmi zvierat, o ktorých ste možno ešte nikdy nepočuli, ale vedzte, že naozaj existujú.
Varan komodský
Kto by to bol povedal, že takýto obrovský jašter žije na našej planéte. Je to však pravda. Varan komodský, nazývaný aj drak komodský, je najväčší suchozemský plaz na svete a môže dorastať až do dĺžky 3 metrov a vážiť 140 kg. Varany dominujú indonézskym ostrovom, kde zjedia takmer všetko,čo nájdu, vrátane veľkých vodných býkov. Ich jed sa považuje za jeden z najhorších na svete, pretože je schopný usmrtiť veľmi rýchlo. Navyše je papuľa týchto plazov plná baktérii z nestrávenej potravy, takže zvieratá po uhryznutí často zomierajú na otravu krvi. Aj, keď varan komodský nemá prirodzeného nepriateľa je tento plaz považovaný za ohrozený druh.
Nautilus
Morský živočích, ktorý sa vyznačuje nezameniteľným tvarom ulity s plynovými komorami vyzerá tak trochu nezvyčajne a poznáme ho skôr, ako skamenelinu. Nautilus je druh mäkkýša, ktorý sa objavil už pred viac ako 500 miliónmi rokov a je, teda živou fosíliou. Narozdiel od vzdialených príbuzných, chobotníc, si hlavonožec nautilus zachováva svoju vonkajšiu škrupinku slúžiacu ako ochrana pred predátormi. Tá patrí medzi najlepšie príklady logaritmickej špirály a zlatého rezu vyskytujúce sa v prírode. Nautilus sa dokáže pohybovať rýchlosťou asi 1,5 km/h. Zaujímavosťou je, že jeho zrak je veľmi podobný tomu nášmu, a to vďaka komplexnej stavbe očí s mnohými šošovkami. Tento mäkkýš sa využíva aj v medicíne, kde sa skúma jeho pohybová schopnosť kontrolovať rýchlosť a tlak v plynových komorách ulity, čo môže pomôcť pri liečbe určitých ochorení.
Vtákopysk
Vtákopysk je druh obojživelného cicavca s podivným vzhľadom. Má dlhý „nos“, ktorý sa podobá zobáku kačíc. Ten je plný hrebeňovitých líšt schopných drviť potravu. Okrem toho má telo pokryté srsťou, kladie vajcia a jeho vejárovité labky sú pokryté blanou. Vo chvoste vtákopysk uskladňuje tuk, ktorý je zdrojom energie. Samce vtákopyska disponujú jedovatou žľazou, ktorá ústi v ostrohách zadných nôh a používajú ich najmä na ochranu teritória, dokážu však zabiť malé cicavce a človeku jedom spôsobiť intenzívnu bolesť. Vtákopyk žije v tropických oblastiach Austrálie, a to predovšetkým v noci. Dokáže svoj zobák ohýbať a stáčať do rôznych tvarov. Zvyšuje tak tým svoju schopnosť detekovať a loviť korisť.
Hoacin
Hoacin, tiež nazývaný aj „dinosaurus medzi vtákmi“, je druh s nezvyčajnými vlastnosťami. Veľkosťou podobný bažantovi z prehistorickej doby. Má výrazné oči, nápadné sfarbenie a ostne trčiacez pod peria. Pridržiava sa nimi na konároch stromov, ale slúžia tiež na hoacinovú ochranu. Či má rovnaký účel aj sykot podobný hadom, je, ale otázne. Hoacin má tiež nezvyčajné tráviace orgány schopné tak, ako prežúvavce spracovať ťažko stráviteľné rastlinné látky. Jeho tráviacou sústavou prechádza ovocie a lístie, ktoré sa trávením rozkladajú, čím vzniká charakteristický zápach. Preto je hoacin niekedy označovaný, aj ako smradľavý vták. Vďaka tomu nemá prirodzeného nepriateľa. Hoacin žije na brehoch riek v juhoamerických dažďových pralesoch. Už mláďatá si zachovávajú nezvyčajné pazúry na koncoch krídel, ktoré im pomáhajú pri lezení a priľnutí k stromom, pretože ešte pred tým ako sú schopné lietať opúšťajú hniezdo.
Tŕňochvost
Alebo hrotnáč (Limulidae) patrí do skupiny živočíchov, ktorých život prekvital pred 300 miliónmi rokov. Podivný tvar tomu celkom nasvedčuje i, keď často je spájaný s pavúkmi, kvôli podobnému telu, ktoré skrýva pod pancierom. Vyzerajú neskutočne a, čo viac ich neobyčajná modrá je veľmi vzácna a stala sa objektom miliardového biznisu. Krv hrotnáčov bola predmetom medicínskeho výskumu, pri ktorom sa zistilo, že pomáha liečiť rakovinu a spinálnu meningitídu vďaka jedinečnému imunitnému systému. Možno hrotnáče vedeli, prečo majú prežiť.
Žralok Owstonov
Mitsukurina owstoni je starobylý hlbokomorský žralok, o ktorom sa predpokladá, že je úzko spojený s vyhynutým druhom Scapanorhynchus, ktorý žil už pred 66 miliónmi rokov. Žralok Owstonov je pomerne vzácny všežravec, ktorý sa živí rôznymi druhmi potravy, ako sú ryby, mäkkýše alebo dokonca aj iné morské cicavce. Žije iba v určitých oblastiach Tichomorja, ako sú Filipíny, Taiwan alebo Japonsko. Má veľmi silné a svalnaté telo, ktoré mu umožňuje pohybovať sa rýchlo a obratne v morskom prostredí. Dokáže plávať rýchlosťou až 30 km/h v hĺbke od 260 do 960 metrov. Jeho veľmi ostré zuby dokážu preniknúť až do kostí.
Zvieratá, ktoré vyzerajú takmer, ako žijúce fosílie sú fascinujúcim príkladom toho, ako sa život na Zemi vyvíjal a prispôsoboval sa meniacim sa podmienkam. Tieto tvory prežili niekoľko katastrof, ktoré vyhladili mnoho iných druhov. Dodnes nám poskytujú dôležité informácie o minulosti a budúcnosti našej planéty. Ich ochrana je dôležitá, nie len pre zachovanie biodiverzity, ale aj pre pochopenie histórie života na Zemi.
