Nemusíte hľadať široko-ďaleko, aby ste objavili vojnových hrdinov – a niektorí z nich boli ženy. Ženy, ktoré posunuli drsňáctvo na úplne novú úroveň, od zneužívaných žien, ktoré si vzali späť svoje životy a rozpútali peklo na svojich násilníkoch, až po bojovníčky, ktoré sa postavili utláčateľom a dožili sa svojho. Všetci máme radi dobré príbehy o víťazstve nad nepriazňou osudu, najmä tie, v ktorých vystupuje antihrdina, ktorý sa vzpiera konvenciám a bojuje za to, čomu verí. Populárna kultúra a história sú plné príbehov o chrabrosti a vojnových hrdinoch a ženy často zohrávali kľúčovú úlohu pri formovaní budúcnosti krajín aj regiónov.
Artemisia I. Carijská
Kým vládca Xerxes riadil veci ako pán všetkých krajín, spoliehal sa vo veľkej miere na svojich vojvodcov, aby udržali veci nad vodou, kým on bol preč kvôli dobývaniu. Pre svoju starovekú oblasť známu ako Caria v juhozápadnej Anatólii (dnes tvorí súčasť ázijskej časti Turecka) zveril Artemisii I. titul kráľovnej po smrti jej manžela. Tým sa stala de facto vládkyňou Carie ako regentka pre svojho malého syna Pisindelisa. Po nástupe na trón mala pod kontrolou strategicky dôležitý región a v mužmi ovládanom svete bola jej vláda komplikovaná. Najviac ju však preslávil fakt, že sa vyznamenala v boji, ako aj ako cenná poradkyňa kráľa. Jej úloha pri invázii do Grécka a účasť v námornej bitke pri Salamíne v roku 480 pred n. l. je azda najznámejšou bitkou, ktorou sa preslávila.
Boudicca
Kráľovná Boudicca (30 – 61 n. l.) bola keltská kráľovná z kmeňa Iceni, ktorá sa okolo roku 60 n. l. postavila so zbraňou v ruke proti rímskej nadvláde v starovekej Británii. Bola to zúrivá bojovníčka a vodkyňa, ktorá bojovala za slobodu, bola zbavená svojej pôdy (po tom, ako súhlasila s prímerím s rímskym guvernérom Británie Suetoniom), verejne zbičovaná a jej dcéry znásilnili rímski vojaci. Boudicca sľúbila pomstu a začala pracovať na svojom návrate. Kým Rimania bojovali vo Walese, kráľovná viedla povstanie a porazila rímsku deviatu légiu. Jej sily tiež zničili Camulodunum, zavraždili kapitána rímskych vojsk a zmasakrovali obyvateľov. Potom sa zamerala na Londýn a Verulamium. Nakoniec Boudicca ukončila svoj vlastný život jedom skôr, než sa to podarilo niekomu inému, ale nie skôr, než zabila približne 70 000 Rimanov a ich prívržencov.
Bouboulina
Laskarina Pinotsi (1771 – 1825), všeobecne známa ako Bouboulina, bola dlhé roky námetom ľudových balád a hier a je ľahké pochopiť prečo. Od raného detstva bola Bouboulina vystavená morským cestám. Učila sa od svojho otca, ktorý bol skúseným námorným kapitánom, a od svojho druhého manžela, ktorý vlastnil malú flotilu lodí. Keď jej manžel po povstaní proti tureckej nadvláde zomrel, prevzala kontrolu nad flotilou a stala sa súčasťou revolučných síl Grékov. Bouboulina vztýčila grécku vlajku na palube svojej najväčšej lode Agamemnon. Začala blokády proti Turkom, bojovala až do pádu pevnosti Nafplion a zúčastnila sa aj na blokáde Monemvasie. Po páde Turkov sa vrátila na ostrov Spetses, kde ju počas hádky zastrelil člen rodiny. Posmrtne sa stala prvou ženou, ktorej ruské námorníctvo udelilo hodnosť admirála. Dnes je známa ako hrdinka, bez ktorej by Gréci možno nikdy nezískali nezávislosť.
Fu Hao
Kráľ Wu Ding bol kráľ čínskej dynastie Šang, ktorý vládol v strednej časti údolia Žltej rieky približne v druhej polovici 13. storočia pred Kr. A mal 64 manželiek, z ktorých jednou bola Fu Hao (zomrela 1 200 pred n. l.). Napriek tomu stúpala v hodnostiach a stala sa druhou najmocnejšou zo všetkých jeho manželiek, plnila úlohu najvyššej kňažky a vojenského generála. Ako vplyvná hráčka v kráľovskej armáde viedla v kráľovom mene vojská do boja a velila 13 000 vojakom v boji proti ich susedom, Čchiangom, čo bola najväčšia vojenská aktivita zaznamenaná v nápisoch. Fu Hao, ktorá viedla boj z frontu, bojovala aj na čele svojich vojsk, pomáhala zraneným a povzbudzovala morálku, čím porazila Tu Fang. Potom pokračovala v ťažení proti jazdectvu kmeňa Qian Fang. Vyčerpaná bola nútená viesť tretie vojsko proti Yi Fang a opäť zvíťazila. Jej štvrté a posledné ťaženie bolo proti kmeňu Ba Fung, pričom sa podieľala na velení armády a bojovala po boku svojho manžela. Bola vyhlásená za najvýznamnejšiu vojenskú vodkyňu v krajine.
Zenobia
Zenobia (asi 240 – 274 n. l.), ktorá sama pochádzala z kráľovského rodu a bola druhou manželkou kráľa Septimia Daenatha, sa po zavraždení kráľa Daenatha stala kráľovnou Palmýrskej ríše. Vzala veci do vlastných rúk, dala popraviť jeho vraha a stala sa vládkyňou a mocnou vojenskou veliteľkou. Kráľovná Zenobia zaútočila na rímsky východ a rozšírila tak svoju ríšu. V priebehu niekoľkých rokov Zenobia a jej vojská obsadili celú Sýriu, Palestínu, Anatóliu a dokonca aj Egypt (ktorý bol plodnou súčasťou Rímskej ríše). S mečom v ruke vyhlásila nezávislosť od Ríma. Nakoniec sa jej to nepodarilo, keď cisár Aurelián poslal svoje vojská, aby ju porazili – a pri Antiochii, Emese a Palmýre sa im to podarilo. Zajali aj Zenobiu, keď sa pokúšala utiecť. Historici tvrdia, že Zenóbia sa ako zajatkyňa na ceste do Ríma vyhladovala na smrť.
