V noci z utorka na stredu zasiahlo Poľsko zemetrasenie, ktoré prebudilo obyvateľov na juhozápade krajiny. Otrasy sa objavili približne o 01:22 hod nášho času a epicentrum sa nachádzalo neďaleko mesta Hlohov, len 4 km od jeho centra. Seizmologické údaje z Európskeho stredomorského seizmologického centra (EMSC) naznačujú, že zemetrasenie malo silu 4,0 magnitúdy, hoci prvé správy uvádzali, že magnitúda bola o niečo vyššia, konkrétne 4,2. Tieto údaje však ešte môžu byť revidované odborníkmi.
Zemetrasenie sa vyskytlo v hĺbke len 1 km, čo znamená, že ide o tzv. plytké zemetrasenie. Tie majú tendenciu spôsobovať silnejšie otrasy na povrchu, a preto ich cítili aj obyvatelia vzdialenejších oblastí, napríklad až 20 km od epicentra. Obyvatelia opisovali otrasy ako silné buchnutie, ktoré spôsobilo, že sa predmety v ich domovoch sa začali kývať. Mnohých to prebudilo zo spánku, no našťastie zatiaľ neboli hlásené žiadne významné škody.
V Poľsku nie sú zemetrasenia úplne neznáme, najmä v oblastiach, kde prebieha ťažba. Banské regióny sú často postihované menšími otrasmi spôsobenými ľudskou činnosťou. Väčšie zemetrasenia sú však zriedkavé, aj keď niektoré regióny sú náchylnejšie kvôli geologickým podmienkam. Tieto otrasy zvyčajne nespôsobujú veľké škody, ale pripomínajú, že aj v regiónoch mimo hlavných tektonických zón sa môžu vyskytnúť významné seizmické udalosti.
Za posledných desať rokov sa v okruhu 300 km od Poľska vyskytlo 74 zemetrasení s magnitúdou štyri alebo viac, čo predstavuje ročný priemer približne sedem zemetrasení. V roku 2023 sa v tejto oblasti zaznamenalo dvanásť zemetrasení s magnitúdou štyri a viac, pričom najsilnejšie z nich malo magnitúdu 5.
Najsilnejšie zemetrasenie, ktoré zasiahlo oblasť blízko Poľska za posledných desať rokov, sa odohralo 8. júla 2020. Otrasy s magnitúdou 5 zasiahli oblasť približne 75 km severozápadne od mesta Vroclav v hĺbke 5 km. Aj keď tieto zemetrasenia zvyčajne nespôsobujú rozsiahle škody, upozorňujú na potrebu pripravenosti aj v regiónoch, ktoré nie sú priamo na hlavných tektonických zlomoch.
V širšom kontexte Európy zemetrasenia nie sú neobvyklé. Najničivejšie zemetrasenie v Európe sa odohralo v roku 1755 v Lisabone. Toto zemetrasenie malo odhadovanú magnitúdu medzi 8,5 až 9,0 a spôsobilo obrovské škody, pričom zahynuli tisíce ľudí. Následná vlna tsunami zasiahla pobrežia Portugalska, Španielska a dokonca aj severnej Afriky. Táto katastrofa je dodnes považovaná za jedno z najničivejších zemetrasení v európskej histórii.
Ďalším významným zemetrasením bolo to, ktoré zasiahlo Messinu v Taliansku v roku 1908. Zemetrasenie s magnitúdou 7,1 spôsobilo rozsiahle škody a následná tsunami zničila väčšinu mesta. Táto udalosť si vyžiadala približne 100 000 životov a je rovnako jedným z najhorších zemetrasení v Európe.
Zemetrasenie vzniká, keď sa nahromadené napätie medzi tektonickými doskami uvoľní náhlym posunom. Tento pohyb spôsobí seizmické vlny, ktoré sa šíria zemskou kôrou a spôsobujú otrasy. Hlavné príčiny sú tektonické zlomové línie, sopečná aktivita alebo ľudské činnosti, ako je ťažba a výbuchy.
Zemetrasenia sú teda nepredvídateľným a často deštruktívnym prírodným javom, ktorý môže zasiahnuť aj oblasti, kde by to ľudia najmenej očakávali. Aj keď Poľsko nepatrí medzi najviac ohrozené krajiny, udalosti ako táto pripomínajú, že seizmická aktivita je možná aj mimo tradičných tektonických zón.
