Sparta a Atény. Atény a Sparta. Dva veľké štáty, ktoré medzi sebou viedli odveké “boje”. O Sparte a ich praktikách sa vedie veľa diskusii. Veľa z nás však o nich vie len z dobre známych a slávnych filmov. Ale oveľa lepšie je nahliadnuť do náučné literatúry alebo si pozrieť dokumentárny film – tam sa človek dozvie naozaj veľké množstvo pôsobivých aspektov spartskej spoločnosti. Niektoré informácie sú podivné, iné extrémne a niektoré sú i veľmi prívetivé.
Ak si chcete ušetriť čas a za krátku chvíľu sa dozvedieť viacero zaujímavých a pútavých faktov o Sparte, ste na správnom mieste! Urobte si pohodlie, nasledujú neuveriteľné a možno i poburujúce náležitosti.
Náhrobné kamene dostali iba ľudia, ktorí zahynuli vo vojne alebo pri pôrode
Kultúra Sparťanov si vojakov nesmierne vážila a ctila. Nebola to len akási práca, ale životné poslanie takmer každého muža, preto sa niet, čo čudovať, že v prípade smrti vojaka, hoci i priamo na bojisku, bol postavený jednoduchý náhrobný kameň.
Ešte tu bol jeden prípad, kedy boli pri pochovávaní použité náhrobné kamene – a to v prípade, že žena zomrela pri pôrode (najčastejšie, ak mala porodiť syna, ktorý by sa stal budúcim vojakom Sparty).
Ženy zohrali kľúčovú úlohu pri ochrane mesta
Sparta totiž nepatrila k mestám, ktoré by na svoju ochranu postavilo mohutné hradby. Zastávali názor, že mesto najlepšie ochránia samotní bojovníci – tí však nemohli byť neustále na jednom mieste, a tak v čase, kedy nemohli brániť mesto, túto úlohu zastali ženy.
V roku 272 pred n. l., kedy mala Sparta už svoje najlepšie roky v podobe rozmachu za sebou a armáda mužov tiahla na Krétu, rozhodol sa Pyrrhus z Epiru mesto vyplieniť. Neočakával však, že narazí na ženy odhodlané mesto brániť zo všetkých síl. Na pomoc im prišli i vojaci zo susedných štátov, a tak sa im útok podarilo odraziť.
Muži nemohli žiť so svojimi manželkami, kým nedosiahli vek 30 rokov
Žiadna romantická predstava spoločného prekročenia prahu domu, ani vášnivá svadobná noc. Pre mnohých Sparťanov typický novomanželský život neexistoval.
Muži boli totiž od veku 7 do 30-tich rokov aktívnou súčasťou armády, všetko ostatné muselo ísť bokom. Žili aj bývali vo vojenských kasárňach a to nezmenila ani svadba. Preto sa uprednostňovalo, aby sa muži ženili až po dovŕšení 30.roku života (u žien to bol vek 20 rokov). Ak sa však oženil muž mladší ako 30 rokov musel žiť i spávať bez svojej manželky.
Ženy mali dovolené cvičiť na verejnosti – nahé
Fyzická zdatnosť bola jednou z najdôležitejších vlastností a charakteristík spartskej spoločnosti a táto myšlienka neplatila len pre mužov, ale rovnako tak i pre ženy. Avšak, ani Sparťania sa s ňou nerodili, ale museli na nej neustále pracovať. Pravidelne cvičili vonku na čerstvom vzduchu, pokojne aj bez oblečenia. V spartskej kultúre totiž nebolo nahé telo ani tak predmetom chtíču ako dokonalým spôsobom ukážky dobrého zdravia. Ženy veľa športovali, súťažili medzi sebou, pretekali sa i zápasili.
Bolo dôležité, aby boli ženy silné, pretože len taká žena môže porodiť silné deti.
Nevesty si pred svadobným obradom ostrihali vlasy
Ženy, ktoré patrili do sparťanskej kultúry si nerobili ťažkú hlavu z úpravy vlasov na svadbu. Žiadne dokonalé spletité účesy, na to môžete hneď zabudnúť. Namiesto toho si vlasy ostrihali úplne nakrátko. Ak sa pýtate prečo, niektorí historici sa domnievajú, že dôvodom by mohol byť symbol prechodu od panny k žene.
Panny totiž typicky nosili dlhé vlasy, kdežto ženy vydaté mohli nosiť len krátke vlasy.
V rodine máme osobu, ktorá trpí depresiami. Myslel som, že jej prepošlem ten článok o depresiách, ale keď som si ho prečítal, tak mám skôr obavu, že by jej uškodilo. Viem o ľuďoch, ktorí s depresiami bojujú úspešne. Tieto príklady asi nie sú tie najlepšie.
Sparťané pěstovali kult mužské lásky.
Hlavně vojáci. Věřilo se že to vojsko posílí.
Proto si ženy o svadbe strihali vlasy. Aby si muži zvykli.