V dnešných zaujímavostiach ku káve sa dozviete, ako je možné hovoriť s prízvukom, s ktorým ste nikdy nemali dočinenia a tiež to prečo viktoriánska doba diktovala etiketu úsmevu.
Podľa štúdie uverejnenej v časopise Animal Cognition môžu byť holuby vyškolené na to, aby dokázali rozlíšiť obrazy Pabla Picassa a Clauda Moneta s 90% presnosťou. Niektorí odborníci sa domnievajú, že môžu byť schopné rozlišovať medzi určitými štýlmi umenia. Aj, keď to nikdy nebolo celkom dokázané.
Prvý britský portrétny fotograf Richard Beard údajne požiadal svoje modely, aby povedali slovo „slivky“ a on v roku 1840 získal, čo najlepšie snímky. Beard sa snažil zabezpečiť, aby ich ústa vyzerali rafinovane a, čo najmenšie. Etiketa diktovala, aby boli ústa starostlivo kontorolované, aj keď to neznamenalo čarovný úsmev. Za zmienku tiež stojí, že starostlivosti o zuby sa vo viktoriánskej dobe nevenovala veľká pozornosť, a tak ani nebolo, čo vystavovať na obdiv.
Pred niekoľkými rokmi švédska nemocnica Sahlgrenska University Hospital v Göteborgu vytvorila koncept ako „bojovať“ proti nízkemu záujmu o darcovstvo krvi. Každému, kto sa podelí o vzácnu tekutinu pošle textovú správu s poďakovaním, a tiež v momente, keď jeho krv niekomu zachráni život.
Syndróm cudzieho prízvuku je zdravotný stav, pri ktorom pacienti vyvíjajú rečové vzorce s prízvukom, ktorý sa líši od ich prirodzeného materinského jazyka bez toho, aby ho získali v mieste pôvodu. Je zvyčajne výsledkom mŕtvice, ale môže sa vyvinúť aj z traumy hlavy, migrény či vývojových problémoch. Tento stav bol prvý krát zaznamenaný v roku 1907 a nemá nič spoločné s učením sa cudzieho jazyka.
Záhrada Alnwick je domovom malej, ale smrteľne jedovatej časti. Nachádza sa tu okolo 100 druhov toxických a omamných rastlín. Hranice Poison Graden stráži železná čierna brána, cez ktorú môžete vstúpiť len so sprievodcom. Návštevníci majú prísne zakázané ovoniavať, dotýkať sa alebo ochutnávať akékoľvek rastliny. Aj, keď nie je výnimkou, že niektorí ľudia pri chôdzi po záhrade omdlievajú pod vplyvom toxických výparov.
Slovo frajer bolo prvýkrát použité koncom 18. storočia ako termín výsmechu pre mladých mužov, ktorí sa príliš zaoberali držaním kroku s najnovšou módou. Teda ešte pred tým, ako sa zmenil na dnešnú univerzálnu bezstarostnú nálepku pre chlapa.
Časť svetla prechádzajúca cez sietnicu alebo okolo nej zasahuje tzv. tapetum lucidum. Odráža viditeľné svetlo späť cez sietnicu a vytvára priestor pre fotoreceptory. Toto odrazené svetlo alebo očný svit je to, čo vidíme ako žiariace oči mačky. Sú tak schopné vidieť v tme omnoho viac ako ľudia.
Málo? Tak hor sa na predošlú časť!
