V dnešných zaujímavostiach ku káve sa dozviete s akými „prvkami výrečnosti“ sa zabávajú Angličania, ale aj to, ako sa Madam Tussaud vyšmykla spod gilotíny.
Pasáž z knihy Marka Forsytha „The Elements of Eloquence“ (Prvky výrečnosti) znie, „Anglicky hovoriaci sa radi učia takéto veci z dvoch dôvodov. Po prvé, udivuje nás, že existujú pravidlá, o ktorých sme nevedeli, že ich poznáme. To je dosť zvláštne a dosť vzrušujúce. Všetci sme oveľa múdrejší, než si myslíme, že sme. A je tu šok z uvedomenia si, že existuje dôvod, prečo na Marse môžu byť malí zelení mužíci, ale určite nie sú zelení malí mužíci. Po druhé, môžete stráviť ďalšiu hodinu svojho života premýšľaním o výnimkách, čo je užitočné, pretože vám to bráni robiť niečo hlúpe“
Pôrod je jedným z najťažších aspektov života netopierov. Matka visí hore nohami a tlačí mláďa von z maternice. Keď sú nohy už vonku, chytia sa kožušiny matky a pomôžu jej vytiahnúť sa von. Novonarodené netopiere nemôžu lietať a musia sa držať bradavky svojej matky tri až štyri týždne.
Tartle je škótske slovo, ktoré znamená, akt váhania pri predstavovaní niekoho, koho meno ste práve zabudli.
Paleontológ Stave Bursette autor knihy The Rise and Fall of the Dinosaurs: A New History of a Lost World (Vzostup a pád dinosaurov: Nová história strateného sveta) si myslí, že je to jedna z najlepších vecí, ktoré sa kedy v paleontológii stali.
„Tento novší obraz dinosaurov ako aktívneho, energického a inteligentného zvieraťa. Bolo to také odlišné od dinosaurov, o ktorých som čítal vo svojich knihách v škole, a to bolo skvelé.“
Madame Tussaud bola vosková umelkyňa, ktorá začala svoju kariéru v Paríži koncom 18. storočia. Ako nútený prejav svojej lojality k francúzskej revolúcii jej bolo nariadené vytvoriť posmrtné masky gilotínovaných aristokratov bývalej monarchie, vrátane jej niekdajších zamestnávateľov kráľa Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty. Počas francúzskej revolúcie tesne unikla gilotíne len, aby sa ocitla v službe režimu, ktorý ju takmer pripravil o život a vyrábala posmrtné masky svojim bývalým zamestnávateľom.
Podľa štúdie japonského tímu sú zlaté rybky schopné rozlíšiť medzi hudbou dvoch rôznych skladateľov. Výskum prebehol medzi Johannom Sebastianom Bachom a Igorom Stravinským. Zlaté rybky si vyvinuli špeciálne črty sluchu, ktorými dokážu rozoznať zložité sluchové podnety detekovaná vnútorným uchom.
Niektorí kritici vína opisujú príjemnú zelenú bylinnú arómu bieleho vína ako vôňu mačacieho moču. Nie je však prítomná vo všetkých odrodách, čomu sa aj celkom tešíme.
Málo? Tak hor sa na predošlú časť!
