V dnešných Zaujímavostiach ku káve sa dozviete, kde na svete sa nachádza najsuchšie miesto na zemi, prečo tam nepadajú žiadne zrážky, na čo je toto miesto využívané a ako sa tam darí rastlinám. Ďalej zistíte, kde bola vynájdená prvá grafitová ceruzka a ako ju zo začiatku používali, a na konci vám priblížime, ako sa volala a kde žila mačka, ktorá sa zapísala do Guinnessovej knihy rekordov počtom vynosených mačiatok.
Prezident Franklin D. Roosevelt choval v Bielom dome počas 12 rokov a jedného mesiaca svojho pobytu v období od 4. marca 1933 do 12. apríla 1945 spolu 11 psov. Okrem slávneho škótskeho teriéra Fala sa Roosevelt delil o svoj dom aj s dvoma červenými setrami, bullmastifom, retrieverom, buldogom, Llewellinským setrom, teriérom, nemeckou dogou, ovčiakom a nemeckým ovčiakom.
Grafitová ceruzka bola objavená, keď sa v Anglicku našlo ložisko grafitu. Ložisko grafitu bolo mimoriadne čisté a pevné a dalo sa ľahko rozrezať na tyčinky.
Grafit sa začal vo veľkom používať po objavení veľkého ložiska grafitu v Borrowdale v Anglicku v roku 1564. Tento minerál, ktorý bol cenený pre to, že zanechával tmavšie stopy ako olovo, sa ukázal byť taký mäkký a krehký, že si vyžadoval držiak. Pôvodne sa grafitové tyčinky omotávali šnúrkou. Neskôr sa grafit vložil do vydlabaných drevených paličiek, a tak vznikla ceruzka v drevenom puzdre.
Jobs pre tento nový Mac pôvodne navrhol názov „MacMan“. Bol to Ken Segall, vtedajší manažér reklamnej agentúry spoločnosti Apple, ktorý navrhol „iMac“. „I“ znamená „internet“, pretože na pripojenie k webu stačili dva kroky. Apple však tiež uviedol, že znamená „individualitu“ a „inováciu“.
Schéma pomenovania by sa mala zachovať. V roku 1999 spoločnosť Apple predstavila „iBook“, stroj, ktorý sa snažil zopakovať úspech iMacu ako základného notebooku.
Je ťažké preceňovať, aká suchá je Atacama, náhorná plošina na pobreží severného Čile. Pohorie Andy pôsobí ako vysoká stena, ktorá úplne blokuje systémy vlhkého vzduchu, ktoré by inak mohli putovať z povodia Amazonky. V dôsledku toho je celá Atacama, pás zeme široký 1700 km, prakticky bez dažďa. Arica, jedno z najväčších miest púšte, dostáva ročne v priemere 0,76 milimetra zrážok, čo je približne výška blšieho vajíčka.
V Atacame sú meteorologické stanice, ktoré nikdy nezaznamenali žiadny dážď. Mesto Calama bolo bez jedinej kvapky dažďa od roku 1570 do roku 1971 – viac ako 400 rokov. Sú tu korytá riek, ktoré sú vyschnuté už 120 000 rokov, a vedci sa domnievajú, že Atacama je púšťou už viac ako tri milióny rokov, čo by z nej robilo najstaršie suché miesto na Zemi.
Atacama bez vody je taká nadpozemská, že ju pravidelne používajú hollywoodske filmové štáby aj NASA ako náhradu za Mars.
Napriek vyprahnutosti sú v Atacame zóny, kde spokojne rastú riasy, lišajníky a kaktusy. Je to preto, že sa sem z Tichého oceánu valí morská hmla, ktorá umožňuje týmto šikovným rastlinám čerpať potrebnú vlhkosť priamo zo vzduchu. Miestni dedinčania sa toho tiež chytili. Niektorí z nich teraz naťahujú plastové siete, aby mohli zbierať vodu z hmly priamo zo vzduchu, ktorú môžu používať na pitie alebo zalievanie svojich záhrad.
Pred necelými 100 rokmi, v roku 1920, bol prvýkrát pozorovaný botanický jav, ktorý nám poskytol krásne a pôsobivé zábery niektorých lesov. V roku 1955 botanik Maxwell R. Jacobs po štúdiu rôznych populácií eukalyptov opísal tento jav ako „plachosť korún“. Korunová plachosť je známa aj ako odpojenie korún, plachosť korún alebo medzikorunový odstup.
Tento jav spočíva v obmedzenom raste korún stromov tak, že listy a konáre susedných stromov sa navzájom nedotýkajú. Pri pozorovaní stromov zo zeme tak vznikajú obrazce a vzory s oblohou v pozadí.
Plachosť korún bola pozorovaná u niektorých európskych druhov dubov a borovíc a tropických a subtropických druhov, ako sú niektoré eukalypty. Vedecká komunita zatiaľ nedospela ku konsenzu, ktorý by vysvetľoval mechanizmus vzniku tohto javu.
Mačka menom Dusty , narodená v roku 1935, z Bonhamu v Texase, USA, vyprodukovala počas svojho chovného života 420 mačiatok. Posledný vrh (jediné mačiatko) porodila 12. júna 1952.
Približne 90 % odpadovej vody, ktorá vzniká v Izraeli, sa opätovne využíva, čím sa Izrael podľa článku stáva vedúcou krajinou v recyklácii vody. Hoci sa presné množstvo líši, krajina je jednoznačne lídrom v opätovnom využívaní vody.
Španielsko recykluje 20 % odpadových vôd, čo z neho robí druhý najväčší národ v oblasti opätovného využívania vody. USA v súčasnosti recyklujú len 1% svojej odpadovej vody.
Vďaka šetreniu a opätovnému využívaniu vody dokázal Izrael nielen prežiť sucho a obdobia nedostatku vody, ale je schopný aj prosperovať a využívať regenerovanú vodu ako oporný bod pre vytváranie nových podnikov a hospodárskych príležitostí.
Voda upravená na opätovné použitie sa v Izraeli používa prevažne na zavlažovanie v poľnohospodárstve. Približne 10 % sa využíva na environmentálne účely, ako je zvyšovanie prietoku riek a hasenie požiarov. Iba 5 % sa vypúšťa do mora.
Pozrite si ďalšie zaujímavosti vo forme videa!
Málo? Tak hor sa na predošlú časť!
Zdroj 1, Zdroj 2, Zdroj 3, Zdroj 4, Zdroj 5, Zdroj 6, Zdroj 7
