V dnešných Zaujímavostiach ku káve sa dozviete o majstrovstvách v nosení manželky a o pánovi, s najdlhšou bradou na svete.
Mňaučanie je zaujímavá vokalizácia, pretože dospelé mačky v skutočnosti nemňaukajú jedna na druhú, ale len na ľudí. Mačiatka mňaukajú, aby dali matke najavo, že je im zima alebo sú hladné, ale keď trochu podrastú, mačky už na iné mačky nemňaukajú.
Na ľudí však mňaukajú po celý život, pravdepodobne preto, že mňaukaním prinútia ľudí, aby urobili to, čo chcú.
Psy majú radi masírovanie uší, pretože im prináša potešenie prostredníctvom reflexológie a endorfínov. O tom niet pochýb. Aj ľudia milujú masáže, takže je jasné, prečo ich milujú aj psy.
A môžu za to všetky nervy prítomné v psích ušiach; psie uši sú citlivé na dotyk, pretože obsahujú sieť nervov a nervy vysielajú impulzy do celého tela. Pri trení uší psa sa uvoľňujú endorfíny, čo sú prirodzené hormóny „dobrej nálady“, ktoré psa uvoľňujú a upokojujú.
Pri trení uší začnite pri základni ucha (bližšie k hlave) a uchopte ho pevne, ale jemne. Potierajte až po špičku a opakujte.
Na Valentína v roku 1884 zomrela Rooseveltova matka na týfus. O poschodie vyššie, v tom istom dome, zomrela o necelých 12 hodín neskôr jeho prvá manželka Alice na Brightovu chorobu a komplikácie spôsobené pôrodom prvého dieťaťa manželov len dva dni predtým. „Svetlo z môjho života zhaslo,“ napísal si Roosevelt v tú noc do denníka.
Dňa 23. marca 1944 boli v Južnej Karolíne objavené telá dvoch mladých dievčat, Betty June Binnickerovej a Mary Emmy Thamesovej. Dievčatá sa stratili deň predtým. Binnickerová a Thamesová utrpeli ťažké poranenia tupým predmetom, ktoré mali za následok prerazenie lebiek oboch dievčat.
George Junius Stinney Jr. (21. októbra 1929 – 16. júna 1944) bol afroamerický chlapec, ktorý bol vo veku 14 rokov neprávoplatne odsúdený v konaní, ktoré bolo neskôr zrušené ako nespravodlivý proces, za vraždu dvoch bielych dievčat.
V júni 1944 bol popravený na elektrickom kresle, čím sa stal najmladším Američanom, ktorý bol v 20. storočí odsúdený na trest smrti a popravený.
V roku 2004 sa začalo opätovné preskúmanie Stinneyho prípadu a niekoľko jednotlivcov a právnická fakulta Northeastern University sa usilovali o súdne preskúmanie. Stinneyho odsúdenie za vraždu bolo zrušené v roku 2014, sedemdesiat rokov po jeho poprave, keď súd rozhodol, že sa mu nedostalo spravodlivého procesu, čím očistili jeho meno.
Nosenie manželky je súťaž, v ktorej súťažiaci muži pretekajú, pričom každý z nich nosí partnerku. Cieľom je, aby muž preniesol ženu cez špeciálnu prekážkovú dráhu v čo najkratšom čase. Tento šport bol prvýkrát predstavený v meste Sonkajärvi vo Fínsku. Môže sa praktizovať niekoľko typov nosenia: buď klasické nosenie na chrbte, hasičské nosenie (cez plece), alebo estónsky štýl (žena je prevrátená na chrbte s nohami cez krk a ramená).
Súťaže v nosení manželiek sa okrem Fínska a neďalekého Švédska, Estónska a Lotyšska konali aj v Austrálii, Spojených štátoch, Hongkongu, Indii, Nemecku, Spojenom kráľovstve a ďalších častiach sveta a tento šport má svoju kategóriu v Guinnessovej knihe rekordov.
Hans Steininger bol v roku 1567 starostom mesta Braunau am Inn, a to veľmi obľúbeným. Hoci sa o jeho živote veľa nevie, okrem toho, že ho ľudia mali radi, jedna vec sa o ňom zachovala aj po stáročia – jeho pôsobivé fúzy. Steininger bol známy svojou bradou, 1,4 metra dlhým úkazom, ktorý mu visel z tváre v jednom dlhom úponku s rozvetvenou špičkou.
Dňa 28. septembra 1567 vypukol v meste Braunau am Inn požiar. Ako to už býva, požiar vyvolal poriadnu paniku a Steininger ako starosta mesta bol v jej centre. V istom momente, keď sa pokúšal utíšiť rozruch, sa mu z malého vrecka na bradu uvoľnili fúzy.
Samozrejme, keďže mesto bolo v plameňoch, nemal čas si ju zrolovať späť a jednoducho ju odhrnul. Keď stál na vrchole schodiska, uprostred chaosu si stúpil na vlastné fúzy a zakopol. Ako sa pošmykol, zrútil sa z celého poschodia a zlomil si pritom krk.
Po jeho smrti mesto postavilo svojmu padlému starostovi pomník v podobe veľkého kamenného reliéfu na bočnej strane Kostola svätého Štefana, aby sa na jeho odkaz nikdy nezabudlo.
Britská knižnica je národnou knižnicou Spojeného kráľovstva a najväčšou národnou knižnicou na svete podľa počtu katalogizovaných položiek. Odhaduje sa, že obsahuje 170 až 200 miliónov položiek z mnohých krajín. Ako zákonná depozitná knižnica dostáva Britská knižnica kópie všetkých kníh vydaných v Spojenom kráľovstve a Írsku vrátane značnej časti zahraničných titulov distribuovaných v Spojenom kráľovstve. Knižnica je mimorezortný verejný orgán, ktorý sponzoruje ministerstvo kultúry, médií a športu.
Je významnou výskumnou knižnicou, ktorá má k dispozícii položky v mnohých jazykoch a v mnohých formátoch, tlačených aj digitálnych: knihy, rukopisy, časopisy, noviny, magazíny, zvukové a hudobné nahrávky, videá, atď. Zbierky knižnice obsahujú približne 14 miliónov kníh spolu so značnými fondmi rukopisov a historických predmetov, ktoré siahajú až do roku 2000 pred Kristom.
Okrem toho, že knižnica dostáva kópiu každej publikácie vydanej v Spojenom kráľovstve a Írsku (približne 8 000 denne), má program na akvizíciu obsahu. Knižnica každoročne pridáva približne tri milióny položiek, ktoré zaberajú 9,6 km nového regálového priestoru. V knižnici je miesto pre viac ako 1200 čitateľov.
Pred rokom 1973 bola knižnica súčasťou Britského múzea. Zákon o Britskej knižnici z roku 1972 oddelil knižničné oddelenie od múzea, ale do roku 1997 naďalej sídlila teraz už oddelená Britská knižnica v tej istej čitárni a budove ako múzeum.
Pozrite si ďalšie zaujímavosti vo forme videa !
Málo? Tak hor sa na predošlú časť!
Zdroj 1, Zdroj 2, Zdroj 3, Zdroj 4, Zdroj 5, Zdroj 6, Zdroj 7
