V dnešných Zaujímavostiach ku káve sa dozviete o vlčom chlapcovi, ktorý bol námetom na postavu Mauglího a prečo sa neodporúča sprchovať sa počas búrky.
Mike Tyson raz ponúkol správcovi Zoo 10 000 dolárov za otvorenie klietky, aby mohol „rozbiť“ gorilu striebornú. Videl gorilu, ako ubližuje ostatným a ponúkol sprievodcovi značnú sumu peňazí, aby mohol vojsť do klietky a udrieť ho.
„Zaplatil som pracovníkovi newyorskej zoo, aby ju znovu otvoril len pre mňa“ povedal Tyson podľa Boxing Scene.
„Keď sme prišli ku klietke s gorilami, bola tam jedna veľká gorila strieborná, ktorá šikanovala všetky ostatné gorily. Boli také mohutné, ale oči mali ako nevinné bábätko. Ponúkol som zamestnancovi 9 000 eur, aby otvoril klietku a dovolil mi postaviť sa tej nepríjemnej gorile. Odmietol.“
Nie je to jediný divoký Tysonov príbeh, v ktorom figuruje exotické zviera. Nedávno povedal, že jeden z jeho domácich tigrov napadol ženu, ktorá sa túlala na jeho pozemku. Tiger ublížil žene natoľko, že jej Tyson zaplatil približne 230 000 eur.
„Nevedel som, čo dokážu urobiť s ľudským telom,“ povedal v rozhovore. „Nemal som ani potuchy.“
Tysonov postoj k zvieratám sa odvtedy drasticky zmenil. Tam, kde boli kedysi gorily a tigre, je teraz domáci maznáčik, pudlík, ktorému dovolil, aby ho oblizoval po ústach. Dokonca sa natočil, ako sa hrá s malým psíkom, ktorý sa volá Mars.
Považovali ho za najstaršieho muža v Tokiu, ale keď išli úradníci zablahoželať Sogenovi Katovi k jeho 111. narodeninám, objavili v jeho posteli ležiace mumifikované kostrové pozostatky. Podľa japonských úradov mohol byť pán Kato mŕtvy už 30 rokov.
Keď išli uctiť pána Kata na jeho adresu v obvode Adachi, začali mať podozrenie, ale jeho vnučka im povedala, že nechce nikoho vidieť. Úradníci sociálnej starostlivosti sa pokúšali stretnúť s pánom Katom od začiatku tohto roka. Keď však išli na návštevu, členovia rodiny ich opakovane odháňali, ako uviedla Tomoko Iwamatsu, úradníčka z obvodu Adachi.
Úrady nadobudli podozrenie a požiadali o vyšetrovanie políciu, ktorá v stredu vtrhla do domu. Objavili mumifikované telo, o ktorom sa domnievali, že je to Kato, ležiace v posteli, oblečené v spodnej bielizni a pyžame, prikryté dekou.
Príbuzní pána Katóa povedali polícii, že pred viac ako 30 rokmi sa uzavrel vo svojej izbe a stal sa živým Budhom. Rodina však dostávala 58,5 tisíc eur vo forme vdovského dôchodku prostredníctvom bankového účtu pána Kata od smrti jeho manželky pred šiestimi rokmi a časť peňazí bola nedávno vybratá.
Dôchodkovému fondu sa dlho nedarilo s pánom Katom skontaktovať. Jeho rodina musela celé tie roky vedieť, že je mŕtvy, a správala sa, akoby sa nič nestalo.
V púšti Chihuahuan na severe Mexika sa nachádza oblasť, kde nefungujú rádiové signály a kompasy sa nekontrolovateľne otáčajú, keď ich položíte do blízkosti kameňov na zemi. Nazýva sa Zóna ticha.
Meria 50 kilometrov a nachádza sa v biosférickej rezervácii Mapimí, obrovskom, väčšinou neobývanom priestore s rozlohou takmer 400 000 hektárov. Predpokladá sa, že narušenie spôsobujú podzemné ložiská magnetitu a úlomky meteoritov.
Celkové účinky Zóny sú sporné, ale niet pochýb o tom, že oblasť, ktorá sa nachádza na hraniciach mexických štátov Chihuahua, Durango a Coahuila, sa vyznačuje bohatou nebeskou aktivitou – podľa niektorých aj návštevami UFO a mimozemšťanov.
Dina Sanichara vychovávali vlci v indickej džungli v štáte Uttarpradéš, kým ho v roku 1867 nenašli poľovníci a nepriniesli do sirotinca. Neskôr poslúžil Rudyardovi Kiplingovi ako inšpirácia pre postavu Mauglího.
Tam sa ho misionári snažili naučiť všetky veci, ktoré sa ako malé dieťa nikdy nenaučil, počnúc základmi: chodiť a rozprávať. Ukázalo sa však, že priepasť medzi ľudským správaním a zvieracím inštinktom je príliš veľká na to, aby ju Dina Sanichar dokázal prekonať, a príbeh skutočného Mauglího sa neskončil tak ako Disneyho verzia.
Počas pobytu v sirotinci Sikandra Mission dostal Dina Sanichar druhé meno: Vlčí chlapec. Misionári si mysleli, že sa k nemu hodí, pretože podľa nich ho vychovali divé zvieratá a nikdy v živote nezažil kontakt s ľuďmi.
Podľa ich výpovedí sa Sanicharovo správanie viac podobalo správaniu zvieraťa ako človeka. Chodil po štyroch, mal problém postaviť sa na vlastné nohy, jedol len surové mäso a ohlodával kosti, aby si nabrúsil zuby.
Orol harpyjový je neotropický druh orla. Nazýva sa aj americký orol harpijový, aby sa odlíšil od papuánskeho orla. Je to najväčší a najsilnejší dravec vyskytujúci sa v dažďových pralesoch a patrí medzi najväčšie zachované druhy orlov na svete. Zvyčajne obýva tropické nížinné dažďové lesy v hornej vrstve korún.
Zničenie jeho prirodzeného prostredia spôsobilo, že zmizol z mnohých častí svojho pôvodného revíru a v niektorích častiach Ameriky je takmer vyhubený. V Brazílii je orol harpyový známy aj pod názvom jastrab kráľovský.
Môžu merať od 86,5 do 107 cm celkovej dĺžky a rozpätie krídel od 176 do 224 cm. Uvádza sa, že chvost meria 37 – 42 cm. Veľkosť pazúrov je 8,6 cm u samcov a 12,3 cm u samíc.
V roku 1896 sa Einstein vzdal nemeckého občianstva a zapísal sa na Švajčiarsku federálnu polytechnickú školu v Zürichu. Tam si začal vášnivý milostný vzťah s Milevou Maricovou, spolužiačkou fyzikárkou pôvodom zo Srbska.
Pár sa neskôr oženil a po skončení štúdia sa im narodili dvaja synovia, ale rok pred tým, ako si dali manželský zväzok, Maricová porodila nemanželskú dcéru Lieserl. Einstein o dieťati nikdy nehovoril so svojou rodinou a životopisci o jej existencii nevedeli, až kým koncom 80. rokov nepreskúmali jeho súkromné dokumenty.
Jej osud zostáva dodnes záhadou. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že Lieserl zomrela v roku 1903 na šarlach, iní sa domnievajú, že chorobu prežila a bola daná na adopciu v Maricovej rodnom Srbsku.
Blesk sa môže dostať cez vodovodné potrubie, do kovových rúrok a zasiahnuť každého, kto sa dostane do kontaktu s vodovodnou batériou alebo spotrebičom. Kovové potrubia sú nielen výbornými vodičmi elektrického prúdu, ale vedie sa nimi aj voda z vodovodu zaťažená nečistotami, ktoré pomáhajú viesť elektrický prúd.
V reálnom svete je pravdepodobnosť, že sa vám takto niečo stane, veľmi malá. Nie je to však neslýchané. Ron Holle, bývalý meteorológ Národného úradu pre oceán a atmosféru, ktorý sleduje úrazy spôsobené bleskom, odhaduje, že v Spojených štátoch je ročne zasiahnutých 10 až 20 ľudí pri kúpaní, používaní vodovodných batérií alebo manipulácii so spotrebičmi počas búrok.
O bleskoch koluje množstvo mýtov, ale tento medzi ne nepatrí. Počas búrky sa chránená budova správa ako kovová klietka. Elektrina z úderu blesku sa vedie okolo vás a nakoniec sa rozptýli do zeme. Nehrozí žiadne skutočné riziko, pokiaľ sa nedotknete niečoho, čo je spojené s vodovodom, elektrickým vedením alebo inou vodivou cestou.
Doktorka Mary Ann Coopermová, ktorá vedie Program výskumu úrazov spôsobených bleskom na Illinoiskej univerzite v Chicagu, uviedla, že ľudia boli zasiahnutí elektrickým prúdom a dokonca zabití pri umývaní riadu, praní bielizne, sedení vo vani počas búrky.
Pozrite si ďalšie zaujímavosti vo forme videa !
Málo? Tak hor sa na predošlú časť!
Zdroj 1, Zdroj 2, Zdroj 3, Zdroj 4, Zdroj 5, Zdroj 6, Zdroj 7
