V dnešných Zaujímavostiach ku káve sa dozviete, prečo v Číne dostal mladík prezývku Mačací chlapec a prečo ľudia v Indonézii majú rakvy svojich zosnulých doma.
Existuje budík, ktorý vám pripraví čerstvú kávu, priamo na nočnom stolíku.
Vynálezca Josh Renouf hovorí pre Tech Insider, že zariadenie má rozmery 25 x 16,5 cm a zmestí sa na nočný stolík. Spojil slová „connoisseur“ (znalec) a „barista“, aby získal jeho názov: Barisieur.
Podobne ako mnohé iné digitálne budíky môžete svoj telefón nabíjať pripojením k základni budíka. Na rozdiel od väčšiny budíkov však Barisieur varí aj šálku kávy alebo čaju vedľa vašej postele.
Do malých zásuviek v základni môžete uložiť kávovú usadeninu, čajové lístky alebo cukor. Barisieur je indukčný kávovar, čo je podľa Renoufa bezpečnejšie ako mať vedľa postele bežný kávovar.
Pred spaním naplníte kadičku vodou a do opakovane použiteľného filtra z nehrdzavejúcej ocele vložíte niekoľko odmeriek kávovej usadeniny. Keď zazvoní budík, kávovar zohreje vodu a úzkou trubičkou ju preleje cez kávovú usadeninu.
Môžete ho tiež naprogramovať tak, aby kávu pripravil až 30 minút vopred. Kávovar naplní šálku pod sebou horúcou kávou.
Produktový manažér platformy/API spoločnosti Twitter Ryan Sarver prezradil, že svetoznámy modrý vták sa v skutočnosti volá Larry. Pôvod názvu je tiež záhadou, hoci sa objavili špekulácie, že vták je pomenovaný podľa Larryho Birda, ktorý hral za basketbalový tím, ktorý podporuje spoluzakladateľ Twitteru Biz Stone – Boston Celtics.
Tinku, bolívijská aymarská tradícia, vznikla ako forma rituálneho boja. V kečuánčine to znamená „stretnutie – potýčka“.
Počas tohto rituálu sa stretnú muži a ženy z rôznych komunít a začnú slávnosť tancom. Ženy potom vytvoria kruhy a začnú spievať, zatiaľ čo muži pokračujú vo vzájomnom boji; nakoniec sa do boja zapoja aj ženy.
Tanečné kostýmy Tinku sú pestré a dekoratívne. Ženy nosia šaty, sandále a klobúk a muži nosia spodnú košeľu, nohavice, kabát, sandále a klobúky podobné tvrdým prilbám.
Tento tanec, slávnostný tanec Tinku, simuluje tradičný boj a nesie sa v bojovom rytme. Rozdiely medzi andskou tradíciou a tancom sú v kostýmoch, úlohe žien a v tom, že tanečníci v skutočnosti medzi sebou nebojujú.
Slávnostný tanec Tinku sa stal kultúrnym tancom pre celú Bolíviu, hoci vznikol v Potosí.
Podľa reportáže z Číny má tamojší chlapec schopnosť vidieť v tme. Jeho nebesky modré oči, podobne ako oči siamskej mačky, blikajú neónovo zelenou farbou, keď ich osvetlíme baterkou, a jeho nočné videnie je dostatočne dobré na to, aby mohol písať čitateľne, keď sedí v tmavej miestnosti.
Správa o mačacích očiach Nong Youhui sa prvýkrát objavila v roku 2009, keď ho chlapcov otec Nong Shihua vzal do nemocnice v meste Dahua v južnej Číne, pretože sa obával o Youhuiove žiarivo modré oči. Nong si všimol, že synove oči zostali v priebehu rokov rovnakej farby, ale nezdalo sa, že by chlapcovi škodili.
Rodina si na túto abnormalitu čoskoro zvykla. Keď chlapec chodil do školy, jeho učiteľ si všimol, že Youhui žmurká a sťažuje sa na rozmazané videnie pri jasnom svetle. Jeden z Youhuiových kamarátov povedal učiteľovi, že jeho oči sú ako mačacie a že vidí aj v tme.
Odborníci sa domnievajú, že sa narodil so zriedkavým ochorením nazývaným leukodermia, ktoré spôsobilo, že jeho oči majú menej ochranného pigmentu a sú citlivejšie na svetlo.
Zavedením pouličného osvetlenia modrej farby sa znížila kriminalita aj počet samovrážd. Glasgow v Škótsku zaviedol modré pouličné osvetlenie na zlepšenie krajiny v roku 2000. Potom sa počet trestných činov v oblastiach osvetlených modrou farbou výrazne znížil.
Polícia prefektúry Nara v Japonsku zriadila v roku 2005 v prefektúre modré pouličné osvetlenie a zistila, že počet trestných činov sa v modro osvetlených štvrtiach znížil približne o 9 %.
Raz ročne v polovici júna v španielskej dedine Castrillo de Murcia vyčíňajú čerti. Festival El Colacho, ktorý je zmesou katolíckych a pohanských rituálov a má predstavovať víťazstvo dobra nad zlom, pochádza z roku 1620 a koná sa v nedeľu po sviatku Božieho tela.
Počas tohto sviatku po uliciach pobehujú „diabli“ v červených a žltých maskách, urážajú dedinčanov a šľahajú ich konským chvostom pripevneným na palici. Keď bubny ohlásia príchod čierne odetých bubeníkov, zbožných mužov, ktorí prišli vyhnať zlo, začína sa el salto del Colacho – útek diabla.
V srdcervúcom predstavení sú deti narodené počas predchádzajúceho roka položené na matracoch na ulici, zatiaľ čo muži v kostýmoch ich preskakujú. Verí sa, že diabol absorbuje hriechy detí a poskytne im ochranu pred chorobami a nešťastím. Potom sa deti posypú okvetnými lístkami ruží a rodičia si ich okamžite vezmú späť.
Tradične sa tohto festivalu zúčastňovali len deti z miestnej dediny, ale v posledných rokoch sa naň do severného Španielska chodia pozerať ľudia z celého sveta. Doteraz neboli hlásené žiadne zranenia, avšak tento zvyk zostáva predmetom diskusií v rámci katolíckej cirkvi.
Zatiaľ čo v západnej kultúre sa k smrti zvyčajne pristupuje bez radosti, u indonézskych Toradžov je to úplne naopak. Smrť pre nich nie je niečo, čoho by sa mali báť a čomu by sa mali vyhýbať.
Pohreb je veľkou oslavou, ktorá si vyžaduje roky príprav. Mŕtve telá medzitým zostávajú v rodinných domoch. Ich blízki im denne menia oblečenie, dávajú im jesť a piť a odháňajú muchy z ich hnijúcej kože. V čase medzi smrťou a pohrebom sa denne čítajú verše z Biblie a mŕtve telo sa konzervuje – a nakoniec mumifikuje – roztokom formaldehydu a vody.
Až keď sa vyzbiera primeraná suma peňazí a oslovia sa všetci príbuzní, rodina začne s prípravami na pohreb. Pohreb sa v torajských rodinách považuje za prejav statusu. Je to taká nákladná a dôležitá záležitosť, že ľudia sa často zadĺžia, aby svojim blízkym zabezpečili riadny pohreb.
Muž môže dokonca odložiť svadbu, ak vie, že jeho budúca nevesta má príbuzného, ktorý môže čoskoro zomrieť.
Pozrite si ďalšie zaujímavosti vo forme videa !
Málo? Tak hor sa na predošlú časť!
Zdroj 1, Zdroj 2, Zdroj 3, Zdroj 4, Zdroj 5, Zdroj 6, Zdroj 7
