V dnešných Zaujímavostiach ku káve sa dozviete, čo nám spôsobuje tlačidlo „odložiť budík“ a aké obmedzenia platili pre mužov v Disneylande.
Všadeprítomnosť tlačidla „odložiť budík“ svedčí o jeho popularite – len ťažko nájdete aplikáciu v telefóne alebo budík bez tohto tlačidla – a to aj napriek množstvu varovaní odborníkov, že driemanie je pre nás škodlivé.
Vedci zaoberajúci sa spánkom tvrdia, že budíky by teoreticky mohli narušiť naše spánkové cykly, čo by sťažilo naše prebudenie. V polospánku sa tlačidlo uspávania nikdy nezdalo lákavejšie, ale ak budík na pár minút stlmíme, len tým uspíme naše telo do ďalšieho spánkového cyklu, aby sme ho opäť prerušili.
Napriek takémuto negatívnemu postoju k driemaniu je údajov o jeho účinkoch málo, väčšina poznatkov o tejto téme pochádza zo štúdií o správaní súvisiacom so spánkom alebo stresom.
Albert Einstein bol nositeľom Nobelovej ceny za fyziku a autorom najznámejšej rovnice na svete. Jeden významný titul však odmietol: Prezidenta Izraela.
Prvý izraelský prezident Chaim Weizmann povedal, že Einstein bol „najväčší žijúci Žid“. Preto sa po Weizmannovej smrti 9. novembra 1952 zdal byť jeho nástupca prirodzený.
Izraelské veľvyslanectvo preto 17. novembra poslalo Einsteinovi list, v ktorom mu oficiálne ponúklo prezidentský post. V liste sa uvádzalo, že by sa musel presťahovať do Izraela, ale nemusel by sa obávať, že táto práca bude odvádzať jeho pozornosť od iných záujmov. Koniec koncov, išlo len o prezidentský úrad.
Aj napriek Einsteinovmu vysokému veku – v tom čase mal 73 rokov – by bol populárnou voľbou. Einstein však ponuku odmietol a trval na tom, že on – muž, ktorého priezvisko je synonymom pre „génia“ – nemá na to predpoklady. Ako dôvody, prečo by nebol vhodnou voľbou, uviedol aj vysoký vek, neskúsenosť a nedostatočné schopnosti pracovať s ľuďmi.
V mestečku Yoro v Hondurase sa už približne 100 rokov každoročne vyskytuje veľmi zvláštne počasie. „Lluvia de peces“ alebo „rybí dážď“, ktorý sa zvyčajne vyskytuje v máji alebo júni, je každoročná poveternostná udalosť, pri ktorej po silných búrkach padajú z oblohy na ulice mesta stovky rýb.
„Rybí dážď“ alebo „zvierací dážď“, ako sa tento jav všeobecne nazýva, sa po celom svete zaznamenáva už po stáročia. Vedeckých vysvetlení, prečo k tomuto javu dochádza, je však málo.
Jedna z hypotéz hovorí, že rybí dážď vzniká v dôsledku vodných smrští, čo sú tornáda, ktoré sa pohybujú nad vodou, nasávajú malé živočíchy žijúce pod hladinou – zvyčajne ryby a žaby – a ukladajú ich na iné miesto. Nie je však známe, že by vodné smršte prenášali svoj vodný náklad na veľké vzdialenosti.
Najpravdepodobnejšia je ale teória, ktorú navrhol tím vedcov z National Geographic, ktorí boli svedkami tejto bizarnej udalosti, keď v 70. rokoch 20.storočia pracovali v Yoro. Po tom, čo si všimli, že vyplavené ryby boli úplne slepé, vedci dospeli k záveru, že ryby v Yoro v skutočnosti nepadajú z neba.
Namiesto toho silné dažde, ktoré predchádzali ich objaveniu, pravdepodobne vytlačili tieto podzemné ryby nad zem.
Podľa najčastejšie opakovanej teórie o Kleopatrinej smrti, zomrela na následky uštipnutia jedovatým hadom, ktorý jej spôsobil buď boleň (malá zmija), alebo egyptská kobra.
Bola by to mimoriadne poetická vražda: V Egypte bol boleň symbolom kráľovskej moci, kým kobra sa spájala s Kleopatrinou obľúbenou bohyňou Isis. Podľa moderných egyptológov je s touto teóriou niekoľko problémov.
Po prvé, kobry boli zvyčajne dlhé najmenej päť stôp a mohli dorásť až do ôsmich stôp; boli príliš veľké na to, aby ich prepašovali do Kleopatrinho mauzólea v košíku s figami, ako sa hovorí.
Okrem toho nie všetky hadie uštipnutia sú smrteľné a tie, ktoré sú, zabíjajú svoje obete pomaly a bolestivo, takže je ťažké uveriť, že had dokázal zabiť Kleopatru a jej dve slúžky v krátkom čase, ktorý Oktavián potreboval, aby dostal jej odkaz a poslal svoje stráže.
Ak sa Kleopatra naozaj otrávila na smrť, je pravdepodobnejšie, že vypila smrteľný bylinný odvar alebo použila jedovatú masť, ako predpokladal jeden zo starovekých historikov Strabón. Obe tieto možnosti by ju (a jej služobníctvo) zabili rýchlejšie a účinnejšie ako uštipnutie hadom.
V roku 2010 nemecký historik Christoph Schaefer na základe štúdia starovekých dokumentov a spolupráce s toxikológom navrhol, že Kleopatra mohla požiť smrteľnú zmes bolehlavu, vlčieho biča a ópia.
Až do konca 60. rokov 20. storočia zastavovali dlhovlasých mužských návštevníkov Disneylandu pri bráne parku členovia personálu a zdvorilo im oznamovali, že nespĺňajú normy Disneylandského („nepísaného“) kódexu obliekania, a preto im nebude umožnený vstup do parku.
V 50. rokoch 20. storočia boli v Disneylande zavedené pravidlá pre zamestnancov, ktoré zakazovali mužským členom obsluhy nosiť fúzy, bradu alebo dlhé vlasy. V čase, keď bol tento kódex zavedený, mnohí Američania vnímali fúzy a brady mladých mužov ako negatívny imidž a spájali ich s hippies.
Spoločnosť Disney vychádzala z toho, že zákazníci dávajú prednosť tomu, aby boli zamestnanci parku upravení a dobre oholení, a niektoré z tých istých obmedzení týkajúcich sa vzhľadu, ktoré uplatňovala na svojich zamestnancov, sa vzťahovali aj na ostatných návštevníkov parku.
Napríklad Jima McGuinna, budúceho zakladateľa skupiny Byrds, v roku 1964 nepustili do Disneylandu len preto, že mal strih ako Beatles. Zásada „žiadne dlhé vlasy“ pre mužských hostí v Disneylande nebola zavedená ako reakcia na „inváziu yippie“, ktorá si v roku 1970 vynútila predčasné zatvorenie parku.
V skutočnosti bol opak pravdou: jediným dôvodom, prečo „yippies“ s dlhými vlasmi mohli v ten deň vstúpiť do parku, bolo to, že toto obmedzenie už bolo uvoľnené.
Muž, ktorému pred 12 rokmi transplantovali srdce a ktorý sa neskôr oženil s vdovou po darcovi, podľa úradov zomrel rovnakým spôsobom ako darca: na strelnú ranu, ktorú si spôsobil sám. Vyšetrovatelia uviedli, že v prípade smrti 69-ročného Sonnyho Grahama v jeho dome v meste Vidalia nie je podozrenie z trestného činu.
Našli ho v utorok v hospodárskej budove na jeho dvore s jednou strelnou ranou do krku, uviedol Greg Harvey, osobitný agent z úradu pre vyšetrovanie v Georgii.
Graham, ktorý bol v rokoch 1979 až 1983 riaditeľom golfového turnaja Heritage v Sea Pines, bol v roku 1995 na pokraji srdcového zlyhania, keď mu zavolali, že v Charlestone je k dispozícii srdce. Toto srdce patrilo 33-ročnému Terrymu Cottleovi, ktorý sa zastrelil, uviedol koroner okresu Berkeley Glenn Rhoad.
Graham, vďačný za nové srdce, začal písať listy rodine darcu, aby sa jej poďakoval. V januári 1997 sa Graham v Charlestone stretol s vdovou po darcovi, vtedy 28-ročnou Cheryl Cottleovou.
„Mal som pocit, akoby som ju poznal celé roky,“ povedal Graham v roku 2006. „Nemohol som z nej spustiť oči. Len som sa na ňu pozeral.“
V roku 2001 Graham kúpil pre Cottleovú a jej štyri deti dom vo Vidalii. O tri roky neskôr sa vzali po tom, ako Graham odišiel do dôchodku z práce manažéra závodu Hargray Communications v Hilton Head. Z predchádzajúcich manželstiev mali manželia šesť detí a šesť vnúčat roztrúsených po Južnej Karolíne a Georgii.
Cheryl Grahamová, teraz 39-ročná, pracovala vo viacerých hospicoch vo Vidalii. Telefonický odkaz, ktorý bol v nedeľu ponechaný na telefónnom zozname Cheryl a Sonnyho Grahamovcov vo Vidalii, nebol bezprostredne prijatý. Priatelia Sonnyho Grahama povedali, že si ho budú pamätať pre jeho ochotu pomáhať ľuďom.
V malebnom mestečku Breda na juhu Holandska sa každý rok počas prvého septembrového víkendu koná neobyčajné stretnutie tisícov nezvyčajných ľudí. Stretávajú sa na festivale Redhead Days, ktorý spája prírodných ryšavcov z celého sveta bez rozdielu odtieňov alebo štýlov.
„Ani blondínky, ani hnedovlásky, ryšavci sú samostatní ľudia,“ tvrdí autor Xavier Fauche vo svojej knihe Roux et Rousses: Un Eclat Très Particulier“, ktorá vyšla vo Francúzsku. „Sú menšinou, ktorá sa vymedzuje voči pohľadu, ktorý na ňu upierajú ostatní, pretože netvoria etnickú skupinu a nemajú ani jazykové spoločenstvo, ani spoločné kultúrne dedičstvo.“
Obdivované, šikanované, obklopené tajomstvom a stereotypmi, ryšavci žiarili v histórii, náboženstve, umení a mytológii – vo všeobecnosti sa spájajú s extrémami. Mars, boh vojny, a biblické postavy ako kráľ Dávid, Judita, Kain, Judáš a dokonca aj Panna Mária boli zobrazovaní ako ryšavci.
Festival – ktorý s počtom 6 000 účastníkov v minulom roku drží rekord v počte prirodzených ryšavcov zhromaždených na jednom mieste – sa koná od roku 2005. Na Dni ryšavcov sa schádzajú prírodní ryšavci z viac ako 80 krajín vrátane Veľkej Británie, Spojených štátov, Austrálie a Nemecka.
Pozrite si ďalšie zaujímavosti vo forme videa !
Málo? Tak hor sa na predošlú časť!
Zdroj 1, Zdroj 2, Zdroj 3, Zdroj 4, Zdroj 5, Zdroj 6, Zdroj 7
