V dnešných Zaujímavostiach ku káve sa dozviete, čo je to syndróm „Šípkovej Ruženky“ a ako si Daniel Radcliffe uťahoval a frustroval paparazzov?
„Vždy som mal na sebe rovnaký outfit, ale s rôznymi tričkami pod ním, no obliekal som si rovnakú bundu a zapínal som si ju na zips, aby nevideli, čo mám pod ňou, a tiež rovnaký klobúk,“ povedal Daniel Radcliffe v „Tonight Show“. „Takže ma paparazzi mohli fotografovať šesť mesiacov, ale vyzeralo to, ako by to bolo v ten istý deň. Fotografie sa tak stali sa nepublikovateľnými, čo bolo zábavné, pretože nie je nič lepšie, ako vidieť, ako sú paparazzi skutočne frustrovaní.“
Kleine-Levinov syndróm (KLS), tiež známy ako syndróm „Šípkovej Ruženky“, je zriedkavá neurologická porucha charakterizovaná opakujúcimi sa záchvatmi hypersomnolencie (nadmerného spánku) spolu s kognitívnymi a behaviorálnymi problémami počas bdelosti. Presná prevalencia KLS nie je známa, ale odhaduje sa na približne 1 z milióna. Medzi postihnutými je 70 % mužov. Pacienti spia 12 až 24 hodín denne, pričom sa prebúdzajú len preto, aby jedli a používali toaletu. Počas bdelosti pacienti pociťujú príznaky vrátane dezorientácie, zmätenosti, halucinácií, podráždenosti, letargie a apatie. Nie sú schopní sa o seba postarať ani chodiť do školy, či práce.
V prvých desaťročiach 20. storočia, v dobe kolonializmu, niektoré ľudské skupiny boli vystavované verejnosti v zoologických záhradách, napríklad v Paríži. Títo ľudia boli často uväznení a predvádzaní ako exotické atrakcie pre návštevníkov zo Západu, čo bolo hlboko nehumánne a rasistické. Tieto praktiky boli dôsledkom koloniálnej politiky a rasizmu, ktoré boli vtedy významnou črtou spoločnosti. Títo uväznení ľudia boli považovaní za „divochov“ alebo „exotické divoké zvieratá“, čo bolo absolútne nemorálne a neľudské. Našťastie, tieto praktiky boli zastavené v priebehu 20. storočia, a dnes je takýto druh vystavovania ľudí považovaný za neakceptovateľný a neprijateľný.
Väzenie San Pedro (Väzenie svätého Petra) je najväčšie väzenie v La Paz v Bolívii a je známe tým, že je to spoločnosť sama o sebe. Väzni v San Pedro, ktorý sa výrazne líši od väčšiny nápravných zariadení, majú prácu v komunite, kupujú alebo prenajímajú si ubytovanie a často bývajú so svojimi rodinami. Predaj kokaínovej základne hosťujúcim turistom poskytuje tým, ktorí sú vo vnútri, značný príjem a nezvyčajnú mieru slobody medzi väzenskými múrmi. Zvolení vodcovia presadzujú zákony komunity, obyčajne bodnutím. Väzenie je domovom pre takmer 3 000 väzňov (okrem žien a detí, ktoré žijú za múrmi so svojimi odsúdenými manželmi). Väznicu San Pedro strážia zvonku policajti. Ich hlavnou úlohou je hliadkovať na hranici väzenských múrov. Latinskoamerické väznice ako San Pedro sú často označované ako „depósitos“ alebo „sklady“, pretože dozorcovia/dôstojníci sa zaoberajú len držaním väzňov vo väzení (a zastavením nepokojov) bez ohľadu na to, čo sa s nimi deje vo vnútri.
Kriminálna dráma Obchodník so smrťou (Lord of War) y roku 2005 je voľne založená na skutočných udalostiach a skutočných obchodníkoch so zbraňami a pašerákmi a sleduje Yuriho Orlova (Nicolas Cage), nelegálneho obchodníka so zbraňami, ktorý spája veľké množstvo biznisu – predáva vysokovýkonné pušky, guľomety a iné zbrane do vojnou poháňaných krajín. Často sú však zbrane, ktoré vidíte vo filmoch, len rekvizity, falzifikáty. Pokiaľ však ide o Lord of War, scenárista a režisér Andrew Niccol kúpil neuveriteľných 3 000 automatických pušiek Kalašnikov. Filmový tím nekúpil tieto vysokovýkonné pušky len preto, aby bol film o niečo autentickejší alebo realistickejší. Namiesto toho tvorcovia filmu Lord of War zistili, že v konečnom dôsledku bolo lacnejšie kúpiť skutočné zbrane namiesto falošných a predať ich späť po natáčaní.
V 60. rokoch 20. storočia urobila NASA jeden z najbláznivejších experimentov. Studená vojna vtedy podobným šialenostiam priala a vtedy sa veľmi nebral ohľad ani na etickú stránku. Mladá výskumná asistentka Margaret Howe Lovatt sa „zaplietla“ s delfínom menom Peter. Margaret skúmala možnosti komunikácie delfínov a ľudí a doslova sa k Petrovi nasťahovala. Počas desiatich týždňov spolu prežili niečo ako „románik“. Kým zo začiatku sa len tešili zo spoločne stráveného času, postupne, ako sa k experimentu pridávali narkotiká a LSD, sa ich pomer doslova zvrhol. Experiment sa skončil predčasne, pretože sa prevalilo, že sa na niektorých delfínoch skúšajú drogy. V tom okamihu sa skončila aj skúsenosť Margaret s delfínom. Napokon delfíny odvliekli do malého laboratória v Miami s minimálnym množstvom slnečného svetla. O pár týždňov sa Margaret dozvedela hroznú správu. „Zavolali mi a povedali, že Peter spáchal samovraždu,“ ozrejmila. Keď sa pre delfína stane život neznesiteľným, nadýchne sa a padne ku dnu.
Sarah Rector bola americká Afroameričanka, ktorá sa stala známou v začiatkom 20. storočia po objavení ropy na jej pôde. V roku 1913, keď mala iba 10 rokov, získala asi 65 hektárový pozemok v rámci osadníckeho zákona v oklahomskej oblasti Three Forks. V tom čase bol tento pozemok považovaný za chudobný a neproduktívny. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1917, bola na tomto pozemku objavená ropa. Sarah sa stala jednou z najmladších a najbohatších ľudí v Spojených štátoch vďaka týmto ropným nálezom. Jej príjem z ropy jej umožnil získať výhody vyplývajúce z bohatstva, vrátane možnosti jazdy v aute prvej triedy. Sarah Rector bola americká ropná magnátka a bola známa ako „Najbohatšie farebné dievča na svete“.
Málo? Tak hor sa na predošlú časť!
