Vedeli ste, že vo Fínsku sú pokuty za prekročenie rýchlosti vypočítané podľa výšky príjmu? Počuli ste o tom, že úplné zatmenie Slnka nastane v konkrétnom bode na zemskom povrchu iba raz za 375 rokov? Aj o tom si prečítate v dnešných zaujímavostiach ku káve.
Patton tvrdil, že v predchádzajúcich životoch videl boj mnohokrát, a to aj ako rímsky legionár a ako súčasť armády Jána Slepého z Čiech v 14. storočí. Pred inváziou na Sicíliu v roku 1943 britský generál Harold Alexander povedal Pattonovi: „Vieš, George, keby si žil v 19. storočí, bol by z teba veľký maršál pre Napoleona.“ Patton odpovedal: „Ale ja som bol.“ Generál veril, že po smrti sa vráti, aby opäť viedol armády do boja.
Fínsko sa možno nedostane na svetové titulky každý deň, no vytvorilo množstvo jedinečných praktík. O myšlienke spojiť výšku pokuty za určité dopravné priestupky s platom previnilca sa už diskutuje v mnohých krajinách, napríklad vo Francúzsku. Realitou je, že túto myšlienku naplnili na viacerých miestach, počnúc Fínskom, ktoré tento systém zaviedlo pred viac ako storočím. Od roku 1920 má Fínsko systém denných pokút za určité priestupky, počnúc prekročením rýchlosti nad 20 km/h. Pri výpočte výšky pokuty fínske orgány zohľadňujú niekoľko kritérií, počnúc čistou dennou mzdou páchateľa a počtom nezaopatrených detí. V závislosti od priestupku sa na stupnici určuje počet dní pokút, ktoré sa majú zaplatiť. Niekedy to vedie ku komickým výsledkom, ako keď v roku 2015 musel milionár zaplatiť pokutu viac ako 54 000 eur za prekročenie rýchlosti o niečo viac ako 20 km/h. Absolútny rekord drží motocyklista, ktorý musel v roku 2002 zaplatiť 116 000 eur za prekročenie rýchlosti v meste o 25 km/h. Fínsko inšpirovalo ďalšie škandinávske krajiny, ako je Švédsko a Nórsko.
Táto fotografia z roku 1915 zachytáva drevorubačov pracujúcich medzi sekvojami v okrese Humboldt v Kalifornii, keď bola ťažba stromov na vrchole. Fotografie sú súčasťou špeciálnych zbierok Humboldt State University Library, série obrázkov zo severozápadnej Kalifornie od švédskeho fotografa A.W. Ericsona. Keď sa Euroameričania v 19. storočí prehnali na západ, potrebovali suroviny pre svoje domovy a životy. Komerčná ťažba dreva nasledovala po expanzii Ameriky, keď sa spoločnosti snažili držať krok so zúrivým tempom pokroku. Ťažba dreva sa rýchlo stala špičkovým výrobným priemyslom aj na západe.
Reálne sa zatmenie slnka udeje každých 18 mesiacov, no vždy je úplné zatmenie viditeľné z iného bodu na Zemi. Byť svedkom takéhoto zatmenia je doslova jedinečný životný zážitok. V roku 1926 americkí astronómovia Henry Norris Russell, Raymond Smith Dungan a John Quincy Stewart publikovali učebnicu Astronómia s výpočtami, ktoré dokazujú, že úplné zatmenie Slnka nastáva v danom bode planéty iba raz za 360 rokov. Najnovšie belgický astronóm Jean Meeus štatisticky prepočítal toto číslo na mikropočítači HP-85 a zistil, že priemerná frekvencia úplného zatmenia Slnka pre ktorýkoľvek bod na povrchu Zeme je raz za 375 rokov.
Maličké himalájske kráľovstvo Bhután sa po dva a pol roku zatvárania hraníc opäť otvorilo pre cestovný ruch, no 35-ročná sprievodkyňa a vodička Pema Wangyal zatiaľ nemá žiadnu prácu. Ani to neočakáva aspoň niekoľko týždňov. Existuje mnoho faktorov, ktoré spomaľujú oživenie ázijského cestovného ruchu. Bhután, ktorý sa nachádza medzi Čínou a Indiou, možno práve pridal svoj vlastný: denný poplatok vo výške 200 amerických dolárov, ktorý sa počíta každému, podľa dĺžky pobytu. Krajina už dávnejšie bola dobre známa tým, že od návštevníkov vyžadovala, aby denne minuli aspoň 250 dolárov, no táto suma išla na ubytovanie, stravu, dopravu a vládny „poplatok za udržateľný rozvoj“.
Sila samotného Hubbleovho teleskopu (HST) je obrovská. Dokáže spozorovať svetlušku na vzdialenosť 11 000 kilometrov a s týmito úžasnými schopnosťami vedci dokázali vyriešiť mnohé záhady vesmíru. S pomocou HST sa vedcom napríklad podarilo určiť, kedy nastal Veľký tresk. Aj vďaka nej sa našli prvé dôkazy o existencii supermasívnych čiernych dier.
Napriek tomu, že má 120 000 obyvateľov a rozlohu 811 kilometrov štvorcových, medzi najvýchodnejšou a najzápadnejšou časťou Kiribati je takmer 4 000 kilometrov. V najvyššom bode stojí Kiribati vo výške iba osem metrov nad morom. Po spojení 33 úžasných rajských ostrovov a atolov je Kiribati jedinou krajinou na svete, ktorá zasahuje do častí všetkých štyroch pologúľ.
Málo? Tak hor sa na predošlú časť!
