V dnešných zaujímavostiach ku káve si pozrite, ako sa podarilo vesmírnej stanici zachytiť jedinečný búrkový mrak a dozviete sa aj to, prečo mávajú dúhy tvar kružnice a prečo ju nevidíme celú.
Krokodíly sú veľké plazy, ktoré obývajú trópy Ameriky, Austrálie, Afriky a Ázie. Európa je jediný kontinent, na ktorom nežijú. Existuje 14 druhov krokodílov, ktoré sa líšia v dĺžke života medzi 35 – 75 rokmi a značnej veľkosti. Najmenší, trpasličí krokodíl, dorastá do priemernej dĺžky 1,5 metra a váži 18 až 32 kg. Najväčším krokodílom je krokodíl morský, ktorý môže dorásť až do dĺžky 7 m a vážiť 1 000 až 1 200 kg.
Podľa nového výskumu sa teraz môžu satelity využiť na pomoc pri lokalizácii týchto stratených lodí. V štúdii publikovanej v časopise Journal of Archaeological Science morský geológ Matthias Baeye z Kráľovského belgického inštitútu prírodných vied s kolegami vysvetľujú, že vraky produkujú signály koncentrácie suspendovaných častíc (SPM), ktoré možno zistiť pomocou farebných satelitných údajov oceánu s vysokým rozlíšením, ako je napr. Landsat-8 NASA. Vedci odhadujú, že približne 3 milióny vrakov sú roztrúsené po oceánoch, ale až štvrtina z nich sa nachádza v severnom Atlantiku.
Z parkoviska na odpočívadle I-10 s výhľadom na Las Cruces zaujme táto socha roadrunnera (chaparralského kohúta – pozn. red.) už len svojou veľkosťou. Jeho zváraný výstužný rám, ktorý váži odhadovanú tonu, sa tiahne 6 metrov na výšku a 12 metrov na šírku. Jeho tvorca, umelec a kováč Olin Calk, tam občas chodí a sleduje, ako sa ľudia o sochu zaujímajú. Rád vidí úsmevy, ktoré sprevádzajú ich uvedomenie si, že dielo je vytvorené z odpadkov – opotrebované bežecké topánky, počítačové klávesnice, hračky, trofeje a barle. Oči má z predných svetiel Volkswagenu. Big Bird vznikol v roku 1993 na mestskej skládke a mal byť krátkodobou lekciou o spotrebnom odpade pre miestnych školákov. Potom si ho obyvatelia zamilovali.
Vedci objavili malý nový druh chameleóna v dažďovom pralese na severe Madagaskaru. Tento takzvaný nano-chameleón je veľký asi ako slnečnicové semienko, zmestí sa na špičku prsta a je najmenším plazom na Zemi. Tento nový druh, oficiálne známy ako Brookesia nana alebo skrátene B. nana, je taký malý, že vedci predpokladajú, že prežije na potrave roztočov a chvostoskokov, ktoré loví v listovej podstielke.
Keď uvidíte dúhu, všimnite si výšku slnka. Pomáha určiť, aký veľký oblúk uvidíte. Čím nižšie je slnko, tým vyšší je vrchol dúhy. Ak by ste mohli vyletieť dostatočne vysoko, videli by ste, že mnohé dúhy pokračujú pod horizontom pri pohľade k hladine vody. Horolezci niekedy vidia dúhu, ktorú tvorí celý kruh, hoci ani vysoká hora nie je dostatočne vysoká, aby im ukázala celý kruh. Piloti tiež niekedy hlásia, že vidia skutočné celokruhové dúhy. Je ťažké ju zahzrieť z malého okna, cez ktoré sa my pasažieri pozeráme, ale piloti majú spredu oveľa lepší výhľad.
Jedným z najpodivnejších druhov zubov suchozemského tvora má obyčajný záhradný slimák. Tento tvor má viac ako 14 000 zubov. Slimáky majú na jazyku pásik tisícok mikroskopických zubov. Tieto zuby však nepoužívajú na žuvanie. Namiesto toho zuby odrežú jedlo a potom ho rozdrvia, keď prechádza jazykom. Keď sa ich zuby otupia, vypadnú a znova narastú. Iný druh slimáka, prílipka, má zuby, ktoré sú ešte silnejšie ako pavúčí hodváb. Ich zuby sú dodnes považované za najpevnejší prírodný materiál na svete.
Tento obrázok ukazuje oblaky cumulonimbus nad Afrikou fotografované z Medzinárodnej vesmírnej stanice. Oblaky Cumulonimbus (z latinčiny – nafúknuté a tmavé) sa vytvárajú v dôsledku prudkého pohybu teplého a vlhkého nestabilného vzduchu. Stúpajúce prúdy vzduchu obsahujúce vodnú paru a rôzne vrstvy vzduchu s rôznou teplotou v hornej atmosfére vedú k týmto dramatickým oblakom.
