Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #1913 – prečo korytnačky nemajú zuby a najhlbšie miesto na Zemi

633

V dnešnom vydaní zaujímavostí sa pozrieme na fascinujúce schopnosti korytnačiek, ktoré dokážu prežiť bez zubov, a preskúmame najhlbšie miesto na Zemi. Okrem toho sa dozviete o tom, ako Sahara pomáha Amazonskému pralesu, a objavíme, že niektoré vojny môžu trvať menej ako hodinu. Užite si túto dávku fascinujúcich faktov!

Fakt č. 1: Istanbul 

Istanbul je jediné mesto na svete, ktoré sa rozprestiera na dvoch kontinentoch – v Európe a Ázii. Jeho európska časť je oddelená od ázijskej Bosporom, 31 km dlhým prielivom, ktorý spája Čierne more s Marmarským. Európska strana je známa svojou historickou hodnotou a je obchodným centrom mesta, zatiaľ čo ázijská strana ponúka pokojnejšie prostredie s obytnými štvrťami. Dva mosty, Bospor a Fatih Sultan Mehmet, spájajú obe strany tohto fascinujúceho mesta.

Fakt č. 2: Korytnačky 

Korytnačky nemajú zuby, ale disponujú tvrdými zobákmi z keratínu, ktoré im umožňujú trhať potravu a brániť sa pred predátormi. Morské korytnačky používajú svoj jazyk na prehĺtanie koristi, ako sú kraby a morské ježovky. Ich ostré zobáky sú dostatočne silné, aby sa dostali aj cez tvrdé ulity, pričom pokračujú v raste počas celého života.

Fakt č. 3: Najhlbšie miesto na Zemi

Mariánska priekopa, nachádzajúca sa v Tichom oceáne, je najhlbším miestom na Zemi, s hĺbkou 11 034 metrov. V jej najhlbšom bode, známej ako Challenger Deep, panuje obrovský tlak, ktorý by dokázal rozdrviť aj najodolnejšie materiály. Táto oblasť bola objavená a preskúmaná pomocou moderných ponoriek, pričom je domovom mnohých záhadných hlbokomorských tvorov.

Fakt č. 4: Saharský prach

Každý rok vietor prenesie približne 22 000 ton prachu zo Sahary až do Amazonského pralesa. Tento prach je bohatý na fosfor, ktorý pralesu slúži ako prírodné hnojivo. Zaujímavé je, že Amazonský prales ročne stráca približne rovnaké množstvo fosforu, aké získava z tejto púštnej zásielky, čo je kľúčové pre udržanie jeho ekosystému.

Fakt č. 5: Najkratšia vojna 

Anglo-zanzibarská vojna z roku 1896 je považovaná za najkratšiu vojnu v histórii, trvajúcu len 38 minút. Konflikt vznikol po smrti priateľsky nakloneného sultána Hamada bin Thuwaína a nástupe jeho nástupcu, ktorý nebol po vôli britskej vláde. Napriek svojej krátkosti mala vojna významný politický dopad na región.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5 

Alžbeta Hrajnohová
Ahoj, som Betka. S vášňou pre umenie, písanie a vedomosti som sa rozhodla zdieľať svoje myšlienky a zážitky. Dúfam, že si moje články užijete rovnako, ako ja pri ich tvorbe. Príjemné čítanie!
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre