Psy sú jednoducho úžasné stvorenie a nezáleží na tom o aké plemeno sa jedná. Každé z nich je výnimočné. Či už sa jedná o malé alebo veľké plemeno, vyššej alebo nižšej váhovej kategórie, s dlhou alebo krátkou srsťou. Obdivuhodné a unikátne sú aj ich vlastnosti a rovnako tak i využitie.
Chrty sú úžasné, milé plemená psov, ktoré majú typickú stavbu tela a schopnosť vyvinúť nespornú rýchlosť za krátky čas – práve preto sa dokonale hodia na preteky ako dostihové psy. Dostihy však so sebou prinášajú mnohé úskalia, možno ani nie samotné preteky, ako ich zákulisie. Praktiky, ktoré sa k nim viažu sa často podobajú týraniu zvierat, preto je smutné, že sa ešte stále organizujú v krajinách ako sú Veľká Británia, Austrália či Spojené štáty americké.
Pre tých, ktorí o tejto problematiky nikdy nepočuli sme si pripravili niekoľko faktov o podmienkach a zvyklostiach, ktoré sú v tejto sfére zaužívané.
Každý rok sa na trati zraní alebo zomrie viac ako 1 000 psov
Aj keby pes nebol týraný mimo trate, samotný pretek predstavuje isté riziko. Možno práve to najväčšie, vzhľadom k ich zdraviu a životu. Psy totiž častokrát pretekajú aj za náročných podmienok na trati ako je dážď, blato, extrémne horúčavy. To sú dôvody, pre ktoré môže dôjsť ku kolapsu, zástave srdca, zlomeným končatinám, chrbtici, rozdrvenej lebke (výsledkom je samozrejme paralýza, prípadne smrť).
Nie ojedinele sa chrtom podávajú drogy
Doping sa vyskytuje aj medzi ľudskými športovcami. Každý chce predsa dosiahnuť čo najvyšší výkon a niekedy skrátka prirodzené schopnosti nestačia. Väčšinou sa im ako doping podáva kokaín, ktorý navodzuje eufóriu a zvyšuje výkonnosť.
V Austrálii sa zvykne používať aj viagra, amfetamín, anabolické steroidy a ďalšie nebezpečné látky. Nielenže sú nelegálne, ale môžu spôsobiť smrť. Trest spočíva v diskvalifikácií psov, suspendácií a zadaní pokút.
Psy na dôchodku môžu byť použití v lekárskych experimentoch
Majiteľ ich jednoducho predá vedeckému ústavu na testovanie. Tu často slúžia ako predmet záujmu v rámci praxe študentov zameranej hlavne na zuby a ústnu dutinu. Prevádzajú sa však na nich aj rôzne operácie a iné experimenty. Po skončení pokusov sú zvieratá usmrtené.
Sú kŕmené surovým mäsom, ktoré môže byť závadné
Chrti pri tréningoch a závodoch vynaložia veľké množstvo úsilia a energie, čomu by mala odpovedať aj ich strava. Nie vždy to tak je. Stáva sa, že nedostávajú dostatočné množstvo a hladujú. Ideálne však nie je ani surové mäso, ktorým sú inak kŕmení. Toto mäso bolo vyradené z konzumu pre ľudí, pretože mohlo pochádzať z chorých či inak postihnutých zvierat. Problémom je aj to, že toto mäso konzumujú v surovom stave, kedy obsahuje veľké množstvo patogénov. Ďalšou komplikáciou je skladovanie mäsa – často v nevhodných nehygienických podmienkach, čím ešte väčšmi stráca na kvalite, na čo doplácajú psy.
Chrty trávia väčšinu času v klietke
Človek by predpokladal, že budú tieto psy chované vo veľkých výbehoch, kde budú môcť voľne behať a udržiavať sa v kondícii a to po celý čas. Žiaľ, nie je to pravda. Väčšinu času (mimo tréningu alebo závodu) sú držaní v klietkach, ktoré sú stiesnené a nie príliš čisté. Klietky sú ich prirodzeným pelechom a zároveň ich využívajú aj k preprave. Nie je nič nezvyčajné, aby v nich psy boli umiestnení 20 hodín denne.
Začínajú trénovať veľmi skoro
Život dostihového chrta je v porovnaní s iným chrtom ako domácim miláčikom, celkom iný. Trénovať začínajú už pár týždňov po narodení. Po ôsmych týždňoch sú oddelení od matky a postupne sa učia chôdzi na vodítku, na náhubok, vodia sa po dráhe, aby si zvykli na terén. Po dovŕšení 1 roka sa začína intenzívny tréning, pričom sa používa živé zviera ako motivácia k behu, následne slúži ako odmena. Vo veku 15 mesiacov je výcvik ukončený a pes pripravený nastúpiť na dostihy. Psy, ktoré výcvik nezvládnu sa použijú v chove, umiestnia do útulku alebo jednoducho utratia.
Tieto psy odchádzajú do „dôchodku“ už vo veku 4 rokov
Kariéra chrtov nemá príliš dlhé trvanie. Prejdú tréningom, dostanú sa na trať, v prvých rokoch života, kedy dosahujú maximálnu rýchlosť a výborne bežecké schopnosti, sú využívaní na úspechy a následne idú na dôchodok. Aj napriek tomu, že priemerná dĺžka chrtov je 12 až 13 rokov, tieto psy sa častokrát nedožijú ani polovicu.
Smutné však je aj to, že o tieto „vyradené“ psy sa mnohokrát ani nemá kto postarať a tak sa dajú utratiť.
