Niektoré ochorenia sú diagnostikované ľahko (predovšetkým tie, ktoré sa vyznačujú typickými príznakmi), iné zase vyžadujú komplexnejší postup a i tak sa vyskytli prípady, ktoré lekárom totálne zamotali hlavu a nebolo možné ich žiadnym spôsobom logicky vysvetliť.
Je ťažké a zcela nemožné úplne pochopiť ako ľudské telo funguje, nebodaj predvídať jeho procesy a reakcie. Niekedy sa dostane do takého stavu, kedy sú lekári bezmocní a žiadny liek nezaberá. Poďme si niekoľko takých zvláštnych prípadov predstaviť.
Martin Pistorius zostal uväznený vo vlastnom tele, neschopný komunikovať
Martin mal len 12 rokov, keď sa dostal do stavu, ktorý lekári nevedeli tak celkom vysvetliť, avšak predpokladali, že zaň môže meningitída spôsobená kryptokokom. Postupne sa jeho stav zhoršoval – najskôr stratil schopnosť chodiť, potom pre neho bolo náročné udržať očný kontakt, až nakoniec prestal rozprávať. Bol v stave, kedy svet poriadne nevnímal, a tak lekári jeho rodičov pripravovali na najhoršie.
Martin ale nezomrel, no nasledujúcich 12 rokov žil ako väzeň vo vlastnom tele – starali sa o neho rodičia, kúpali ho, obliekali, zabezpečovali výživu. Dokonca sa priznali, že by boli radšej, keby zomrel. On sa však z toho dostal – prebudil sa a začal si uvedomovať svet okolo seba. Stále sa však nemohol pohnúť, čoho sa nesmierne obával – nechcel takto stráviť zvyšok svojho života. Našťastie sa mu niektoré jeho schopnosti v obmedzenej miere vrátili.
Komunikáciu mu umožňoval počítať. Prihlásil sa na vysokú školu informatiky, ktorú dokončil a založil si online firmu. V súčasnosti je šťastne ženatý a má dokonca aj dieťa.
Natalie Adler nemôže otvoriť oči
Natalie Adlerová mala len 17 rokov, keď sa jedno rána zobudila s vedomím, že jej viečka sú tak opuchnuté, že môže ledva otvoriť oči, aj to len na úzku štrbinku. Jej stav sa ale rapídne zhoršovať.
Ani po návšteve viacerých lekárov jej nevedeli povedať, čo za jej stav môže. S ničím podobným sa totiž nikdy nestretli. Botox jej istú dobu pomáhal, no nebol možným celoživotným riešením a postupne jeho účinky slabli. Odstránili jej teda niekoľko svalov, no ani to jej problém nevyriešilo.
Ashleigh Morris je alergická na vodu
Už na biológii na základnej škole sme sa učili, že ľudské telo sa skladá z približne 60% vody. Existujú však ľudia, ktorí sú na vodu alergickí (je to však veľmi ojedinelé, v roku 2014 bolo známych menej ako 50 prípadov). Prvé príznaky sa ale začínajú objavovať až na začiatku puberty.
Austrálčanka Ashleigh Morris sa s týmto stavom potýka od svojich 14 rokov. V momente ako sa jej pokožka dostane do kontaktu s vodou, vytvoria sa jej na koži svrbivé bolestivé hrbolčeky pripomínajúce žihľavku (tak to je zakaždým, keď sa potrebuje osprchovať, preto sa snaží oplachovať vodou čo najmenej).
Aj napriek tomu, že žihľavka má tendenciu zmiznúť v priebehu niekoľkých hodín, je to veľmi bolestivé a žiadny liek neexistuje.
Joey DeGrandis si dokáže dokonale vybaviť takmer každý deň svojho života
Mozog je záhadná vec. Niektorí ľudia si nedokážu zapamätať niekoľko informácií, ktoré mali len nedávno pred sebou. Spomínať je pre nich trest, no potom sú tu i ľudia požehnaní alebo prekliati tým, že si pamätajú absolútne všetko. Od roku 2017 bol však tento stav popísaný len u menej ako 100 ľudí.
Prvou osobou, ktorá si všimla a uvedomila, aká je jej pamäť bezchybná bola Jill Price. Zakaždým, keď niekde videla dátum z minulosti, dokonale si vedela daný deň predstaviť. Kedy vstala, čo mala oblečené, kam išla a čo robila.
Ďalší bol Joey DeGrandis, ktorý si svoju bezchybnú pamäť uvedomoval už od svojich 10 rokov a využíval ju na predvádzanie rôznych kúzelníckych trikov.
Výskum však ukázal, že títo ľudia majú aj jednu nevýhodu – majú tendenciu trpieť obsedantnými sklonmi, tiež záchvatmi depresie a úzkosti. Pozor tento stav, ale nie je taký istý ako tzv. fotografická pamäť.
Nie je možné, aby Wim Hof prechladol
Wim Hof, právom dostal prezývku „Iceman – ľadový muž“. Vďaka svojim schopnostiam je aj zapísaný v Guinessovej knihe rekordov za najdlhšie strávenú dobu v ľadovej vode. Avšak on svoje úspechy nepripisuje akejsi telesnej anomálii, ale svojej metóde (WHM), ktorá kombinuje časté vystavovanie sa chladu, špeciálnu dýchaciu techniku, jogu a meditáciu.
Celé sa to začalo, keď mal 17 rokov a prvýkrát vstúpil do ľadovej vody. Odvtedy to zopakoval ešte nespočetne veľakrát. Známym sa stal aj pre svoj čin – skočil do ľadovej vody a zachránil tak človeka.
V roku 2012 sa holandskí výskumníci (Wim Hof pochádza z Holandska) rozhodli preskúmať vzorku jeho krvi – zistili, že naozaj dokáže ovplyvňovať svoj imunitný systém a bojovať tak s akýmkoľvek patogénom.
