Záhada anatómie antických sôch mužov vyriešená.
Určite ste za svoj život aspoň jeden jediný krát videli sochu renesančného umenia alebo z gréckeho či rímskeho obdobia. Prevažne ide o sochy nahých mužov, ktorí reprezentujú významný kult mužskej dominancie. Napriek tomu ste zaručene nemohli prehliadnuť ich malé prirodzenie, ktoré vytvára až narušenie harmónie so zvyškom tela. Ide o chybu sochára, smutnú realitu alebo zámer? Ak aj vám táto otázka vŕta v hlave, nemusíte sa ňou ďalej trápiť, pretože my sa pokúsime vám všetko objasniť. Veríme, že budete prekvapení, rovnako ako my a predovšetkým sa dozviete niečo nové. História je totiž plná otázok, na ktoré treba hľadať odpovede a obohacovať sa.
Starovekí Gréci si mysleli, že menšie prirodzenie je oveľa lepšie
U starých Grékov sa dokonca aj bohovia, ktorých oslavovali, zobrazujú na sochách s malým pohlavným ústrojenstvom. Pýtate sa prečo? Gréci verili, že malé prirodzenie sa spája s dobre vyvinutým intelektom. Obdarený muž bol považovaný za barbara a čiastočne zviera, čo znamená, že vyobrazenie oslavovaného boha by bola urážka. Dokonalý muž mal podľa Grékov mať lesklú hruď, svetlú pleť, široké ramená, malý jazyk, silný zadok a malý pohlavný úd.
Grécke normy krásy oceňovali svalnatých mužov s malým rozmnožovacím aparátom
Starí Gréci vedeli, čo sa im páči a predstavuje dokonalé vyobrazenie správneho muža. Odpoveď na otázku, prečo sochári takýmto spôsobom vytvárali svoje diela je, že to robili zámerne, aby bolo hotové dielo v súlade s gréckymi ideálmi mužskej krásy. Sochy presne tak ako ich poznáte a vidíte, boli dokonalým vyobrazením vyspelej kultúry a vzorom civilizácie. Muž s menším pohlavným aparátom mal väčšmi prekvapovať intelektom a logikou, nakoľko nebol do takej miery rozptyľovaný žiadostivosťou.
Malé prirodzenie označovalo cnostného, umierneného muža
Ako sme už spomínali vyššie v starovekom Grécku bol ideálny muž poháňaný skôr logikou než žiadostivosťou. Bol cnostným intelektuálom a verejným činiteľom, ktorý staval na piedestál svoju komunitu pred sebou samým. Bolo pre to nevyhnutné , aby sa s týmito charakterovými kvalitami spájala aj mužská anatómia.
Grécky ideál bol predpubertálny chlapec
Klasickí grécki muži boli známi udržiavaním vzťahov v rôznym rámci vnímania s mladšími mužmi alebo dokonca chlapcami. Táto idealizácia dospievajúceho chlapca mohla vo výraznej miere ovplyvniť grécke štandardy krásy. Zatiaľ čo mnoho gréckych sôch ukazuje dobre vyvinuté svaly dospelého muža, v jednej oblasti grécki umelci uprednostnili vyobrazenie mládeže.
Gréci si cenili rozum a intelekt, no za krásnych považovali aj chlapcov v predpubertálnom veku. Niektoré sochy teda môžu namiesto plne dospelého a vyvinutého muža poukazovať na obdiv ešte len dospievajúcich chlapcov.
