Elektrokonvulzívna terapia (ECT, kedysi známa aj ako „terapia elektrošokmi“) je postup, pri ktorom elektrický prúd prechádza mozgom pacienta, pričom vyvolá umelý epileptický záchvat. Často sa používala na psychiatrii s cieľom potlačiť symptómy niektorých duševných porúch. Dnes je už považovaná za pomerne bezpečnú a bezbolestnú, kedysi tomu ale tak nebolo (nehovoriac o tom, že mnohokrát bola použitá “zbytočne” a výsledky sa nedostavili, práve naopak). Takže môžeme povedať, že história používania elektrokonvulzívnej terapie je naozaj znepokojujúca. Napokon posúďte sami.
Nápad na túto metódu údajne pochádza z bitúnku, kde zabíjali ošípané
Myšlienka použiť elektrošokovú terapiu na ľuďoch prvýkrát napadla talianskemu neurológovi Ugovi Cerlettimu. Bolo to práve v čase, keď sa z neznámych dôvodov ocitol na bitúnku, kde sledoval ako prasatá omračujú pomocou elektrického prúdu. Cerletti následne aj spolu so svojimi kolegami vykonali viacero experimentov na zvieratách s rôznymi zariadeniami. Ich postup bol po niekoľkých rokoch zavedený do praxe a úplne prvý boli pacienti so schizofréniou.
Prvý experiment nebol oficiálne povolený
Ugo Cerletti síce zostrojil prístroj, otestoval ho a veril v jeho úspešne používanie a výsledky, zabudol ale pri prvom pacientovi získať povolenie (išlo o prvý testovaný subjekt v roku 1938).
„Experimenty” boli počas holokaustu praktizované na zajatcoch
Keď sa povie lekár pracujúci v Osvienčime, pravdepodobne si veľká časť z nás automaticky predstaví Mengeleho a jeho ohavné experimenty, on však zďaleka nebol jediným krutým a zvráteným lekárom pôsobiacim v Osvienčime. Ďalším bol Hans Wilhelm König, ktorý pravidelne využíval mužských väzňov s diagnostikovanou schizofréniou, aby ich podrobil elektrokonvulzívnej terapii (tí mali “výhodu” v tom, že boli oslobodení od najťažších prác). Avšak akonáhle König s nimi už nechcel ďalej “pracovať”, zvyčajne ich posielal do plynovej komory.
V začiatkoch bola elektrokonvulzívna terapia prevádzaná bez anestézie
Keď bola prvýkrát “vyskúšaná”, pacientovi nebola podaná žiadna forma anestézie ani svalové relaxanciá. Pacienti jednoducho prišli do miestnosti, kde ich vyzvali, aby si ľahli na lôžko. Následne im boli zapojené elektródy a do úst vložené zariadenie, ktoré malo zabrániť tomu, aby si pri záchvate odhryzli z jazyka. Ďalší pacienti, ktorých to ešte len čakalo, boli tomu svedkami. Silné kŕče, v ktorých sa pacienti zvierali boli naozaj znepokojujúce.
Hovorí sa, že spôsobovala stratu pamäti
Hlavným vedľajším účinkom terapie elektrošokmi je strata pamäti. Vo všeobecnosti to ľudia zažívajú vo forme retrográdnej amnézie, čo je strata spomienok odohrávajúcich sa tesne pred liečbou, ako aj spomienok na samotnú terapiu. Nie zriedka ale pacient trpel aj vážnejšiou stratou pamäte, kedy mal po terapii problém zapamätať si bežné veci alebo natrvalo stratil všetky minulé spomienky.
Podozrivá samovražda Ernesta Hemingwaya
Život umelcov rozhodne nebol jednoduchý, aj keď sa tak nezainteresovaným mohol javiť. Rovnako ako mnoho iných spisovateľov, aj Ernest Hemingway trpel depresiou. V nádeji, že sa vylieči podstúpil deväť sedení elektrokonvulzívnej terapie, ale aj u neho došlo k strate pamäti, čo mu znemožňovalo vykonávať svoju prácu, ktorú nadovšetko miloval – písanie.
Jeho stav bol ale natoľko vážny, že si nakoniec vzal život. Bolo to práve niekoľko dní po liečbe, takže niektorí tvrdia, že to malo istú súvislosť.
