Ak ste sa náhodou nad tým nezamýšľali, verte, že historici, biológovia či antropológia stopercentne áno. A aká je tá otázka? No predsa, či sú ľudia monogamní už od prírody!
Vývoj monogamie a uznávanie jej filozofie je naozaj zaujímavé pozorovať v priebehu času. Je to akási trajektória, ktorá ani zďaleka nie je jednoznačná. Monogamia sa totiž u zvierat vyskytuje skôr zriedka, ako by mala byť pravidlom. Takisto ani vznik monogamie nemôžeme presne klasifikovať, nakoľko tu vždy bola prítomná aj polygamia.
Takže, ak vás táto téma zaujíma, prinášame vám niekoľko hypotéz, ktoré rozhodne stoja za zamyslenie.
Monogamia nie je u ľudí taká „prirodzená“ ako je to u husí
Niekto by mohol tvrdiť, že monogamia je pre ľudí niečo prirodzená (malo by to teda byť zakódované v našej genetickej informácií?). Ani zďaleka tomu tak nie je. Keď sa ako druh porovnáme napríklad s husami, zistíme, že sa ešte stále máme čo učiť. Husi si vytvárajú páry, ktoré si zostávajú verné do konca života, v prípade, že jeden z nich zahynie, druhý sa už nikdy nespári s inym partnerom (teraz si spomeňme na ľudí, u ktorých len málokto si po prvej láske nenájde žiadnu ďalšiu blízku osobu).
Presne sa nevie, čo ľudí viedlo k udržiavaniu monogamie
Existuje viacero rôznych hypotéz a teórií, ale ani jedna nie je vedeckým faktom. Možno je tých teórie až príliš veľa, a tak je z nich ťažké vybrať tú najvierohodnejšiu zo všetkých, a tým dospieť k spoločnému konsenzu.
Jedna teória sa opiera o snahu znížiť pravdepodobnosť prenosu chorôb, ďalšia o genetickú vlastnosť otcov chrániť a starať sa len o vlastné potomstvo. Alebo za to môže túžba nedeliť sa o možné nadobudnuté postavenie či bohatstvo.
Myšlienka monogamie ide proti biologickým potrebám
Niektorí vedci totiž zastávajú názor, že monogamia nemá žiadne prirodzené pozitíva. Samce, ktoré nežijú v monogamii totiž môžu mať niekoľko násobne väčší počet potomkov, čím sa postarajú o zachovanie svojho potenciálne výhodného genetického materiálu, prípadne je menšia pravdepodobnosť, že dôjdu k ohrozeniu druhu.
Možno za to môžu pohlavné choroby
Čím väčšia spoločnosť ľudí sa vytvárala, tým viac pohlavných chorôb existovalo. Práve tie nepriamo tlačili na ľudí, aby sa vzdali polygamie a tým sa vyhli prenosu týchto ochorení.
Okrem toho jedným z vedľajších účinkov určitých pohlavne prenosných chorôb, ako je syfilis a chlamýdie, je neplodnosť, ktorá by mohla byť potenciálnym vysvetlením tlaku na zavedenie monogamie.
Niektorí sa domnievajú, že monogamia prispela k zväčšeniu ľudského mozgu
Práve monogamia môže byť dôvodom, prečo majú ľudia väčší mozog ako iné primáty. Súvisí to so starostlivosťou samcov, otcov, o potomstvo, o ktoré bolo oveľa lepšie postarané – dostávalo pravidelný prísun živín, vďaka ktorým sa aj z dlhodobého hľadiska mohol mozog lepšie vyvíjať. S ním sa vyvíjalo i sociálne cítenie, ktoré polygamii neprialo.
