Mŕtvolný kvet, známy svojou jedinečnou vôňou, ktorá pripomína zmes zhnitých rýb, odpadových vôd a mŕtvych tiel, sa stal obľúbenou atrakciou. Je to kvetina, ktorá svojím zápachom láka muchy, no rovnako priťahuje aj zvedavých turistov. Tieto kvety sú tak populárne, že správy často upozorňujú verejnosť na ich blížiace sa kvitnutie, aby si nadšenci stihli prísť privoňať.
Dopyt po mŕtvolných kvetoch je taký veľký, že botanické záhrady po celom svete súperia o ich vlastníctvo. Záhradkári sa o tieto rastliny starajú s veľkou starostlivosťou, aby podporili ich kvitnutie, ktoré môže nastať len raz za desať rokov. Navyše, kvet vydáva svoj charakteristický zápach iba počas veľmi krátkeho obdobia, často menej ako 36 hodín. To znamená, že návštevníci musia byť pripravení, inak im unikne jedinečný zážitok.
V júni 2024 kvitli mŕtvolné kvety súčasne vo verejných záhradách v Chicagu, Londýne a Bostone, čo je veľmi zriedkavá zhoda. Mŕtvolné kvety sú totiž známe svojou nepredvídateľnosťou, keďže kvitnú len vtedy, keď ich podzemná hľuza nazbiera dostatok energie. Napriek tomu, že vôňa tohto kvetu je pre väčšinu ľudí nepríjemná, mnohí ju chcú zažiť.
Psychológia nechutných pachov
Táto túžba zažiť niečo nepríjemné má svoje vysvetlenie v psychológii. Psychológ Paul Rozin v roku 2013 popísal fenomén nazývaný „benígny masochizmus“. Ide o to, že ľudia sa radi vystavujú nepríjemným zážitkom, ak vedia, že im nehrozí reálne nebezpečenstvo. Napríklad jazda na horskej dráhe je bezpečná, no vyvoláva v nás pocit ohrozenia, ktorý je paradoxne príjemný.
Rovnaký princíp platí aj pri vôni mŕtvolného kvetu. Hoci je zápach veľmi nepríjemný, ľudia sa cítia bezpečne, a preto si ho chcú vyskúšať. Je to ako testovanie našich emócií v kontrolovanom prostredí, aby sme boli lepšie pripravení na reálne situácie.
Podľa výskumníčky Valerie Curtisovej má znechutenie evolučný význam. Pomáha nám vyhnúť sa veciam, ktoré by nám mohli uškodiť, ako sú hnijúce telá či skazené potraviny. No napriek tomu sa zdá, že ľudia majú tendenciu tolerovať svoje vlastné nepríjemné pachy, zatiaľ čo ich odpudzujú zápachy od iných.
Napríklad vôňa určitej zlúčeniny môže byť v nízkych dávkach príjemná, no vo vysokých koncentráciách odpudivá. To je dôvod, prečo napríklad pižmo, ktoré sa používa v parfumoch, môže vo vyšších koncentráciách pôsobiť odpudivo.
Spojenie vône a pamäte
Okrem samotného zážitku môže mať záujem o nepríjemné pachy aj ďalší dôvod – nostalgiu. Vôňa má totiž silný vplyv na našu pamäť a emócie. Tento jav, známy ako „Proustov efekt“, ukazuje, že pachy môžu vyvolať intenzívne spomienky. Napríklad vôňa čerstvo pokosenej trávy môže v niekom vyvolať spomienky na detstvo.
Vedci dokázali, že pachy spúšťajú silnejšie a detailnejšie spomienky než iné zmysly. Preto môže aj zápach mŕtvolného kvetu zostať v pamäti ako súčasť jedinečného zážitku. Možno si ho v budúcnosti pripomenieme s úsmevom, keď si spomenieme na návštevu botanickej záhrady, kde sme túto nezvyčajnú rastlinu videli a cítili.
Mŕtvolný kvet, so svojou výraznou a nepríjemnou vôňou, ponúka zážitok, ktorý je prekvapivo vyhľadávaný. Kombinácia zvedavosti, psychologického uspokojenia z prekonania nepríjemného zážitku a nostalgie z neobvyklých vôní robí z týchto kvetov jedinečnú atrakciu. Aj keď nie všetci návštevníci môžu oceniť ich zápach, pre mnohých je to skúsenosť, na ktorú nezabudnú.
