Dalo by sa povedať, že Albert Einstein je jedným z najslávnejších osobností histórie, ktorého obsah myslenia a správanie dokáže pochopiť skutočne len málokto. Oveľa dôležitejší je ale jeho prínos svetu. Všetci sme počuli o jeho teórií relativity a skvelých schopnostiach a nadaní v oblasti fyziky, ale i matematiky. Einstein bol právom nazývaný géniom, svedčí o tom jeho celoživotná práca vedca. Zároveň je ale i stopercentným čudákom, o čom zase svedčí jeho správanie.
Na typický výzor, narážajúc na jeho vlasy, sme si už zvykli, no viažu sa k nemu aj ďalšie menej známe bizarnosti. A aj keď by sme nad ním len pokrútili hlavou, odpustime mu jeho výstrelky v ústrety jeho brilantnej mysli.
Mal abnormálne tvarovanú hlavu i mozog
Pri pôrode totiž vyzeral tak trochu ako mimozemšťan – k svojmu drobnému telu mal abnormálne veľkú lebku, tiež mala nie úplne typický tvar. Jeho matka bola z toho stavu znepokojená a upokojiť ju nedokázali ani lekári. Až po niekoľkých týždňov sa Albertov stav napravil a mohla si jeho mama oddýchnuť.
Pitva vykonaná po jeho smrti tiež poukázala na abnormálne tvarovaný mozog – údajne bol menší v porovnaní s priemerom, ale niektoré oblasti (súvisiace s logickým uvažovaním) mal vyvinuté nadpriemerne.
Jedol kobylky, aby zapôsobil na svojich priateľov
Správanie Alberta Einsteina bolo nepredvídateľné a len ťažko pochopiteľné. Často mal problém ovládať náhle myšlienkové impulzy, a tak konal tak ako mu v danom okamihu napadlo. Známy bol napríklad tým, že zo zeme zbieral kobylky a jedol ich pred zrakom svojich priateľov. Ťažko povedať, či ich chcel ohúriť alebo vydesiť.
Fajčil ohorky z cigariet nájdené na ulici
Len málokto by čakal, že sa zníži k niečomu takému, no Einstein bol muž plný prekvapení. Bol celoživotným fajčiarom, pričom často každému rozprával, aké upokojujúce účinky na neho tabak má. Lekári mu však fajčenie neodporúčali a časom mu ho vyslovene zakázali, tak sa uchyloval k fajčeniu ohorkov.
Nenosil ponožky a chválil sa tým
Po celý svoj život ponožkami doslova pohŕdal. Z nejakého dôvodu nenávidel mať niečo látkové oblečené na nohách. Kedykoľvek to len bolo možné, sa noseniu ponožiek vyhýbal. Nemal problém si obuť topánky na bosé nohy, aj keď sa mu v lete museli náramne potiť. Zároveň vedel, že tým porušuje spoločenské pravidlá, čo ho náramne bavilo – natoľko, že sa tým chválil svojim priateľom.
Do štyroch rokov nerozprával
Dôverné zdroje hovoria o tom, že sa rozprávať naučil až vo veku 4 rokov, čo by za normálnych okolností mohlo byť znakom vážnej vývojovej poruchy. Okrem rozprávania však prejavoval známky vyššej inteligencie. Neskôr sa zistilo, že ide o bizarný jav, ktorý sa vyskytuje najmä u vysoko inteligentných detí a na jeho počesť sa nazýva ako Einsteinov syndrómom.
Vedel dobre hrať na husliach a miloval prírodu
Ak by nebol geniálnym vedcom, je možné, že by z neho bol skvelý slávny koncertný huslista. Na husle začal hrať ako päťročný a už od prvých hodín bol nesmierne nadaný. Hrať zostal po celý život – bola to jeho obľúbená činnosť a spôsob ako sa skvele odreagovať, spolu s prechádzkou v prírode, kde miloval pozorovať vtáky.
Zomrel, pretože odmietol operáciu
Zvláštnosť Alberta Einsteina neopustila ani v posledných chvíľach jeho života. Nadobudol presvedčenie, že žil dobrý život, a tak keď cítil, že sa blíži jeho čas, bol pripravený tento svet opustiť – nazval to ako “správny okamih zomrieť”. Takže keď v roku 1955 utrpel aneuryzmu brušnej aorty, s čím sa spájalo život ohrozujúce vnútorné krvácanie, operáciu odmietol.
