Dnes vám prinášame fotky od Eda Branda, ktorý fotografuje opustené blázince a psychiatrické liečebne od roku 2008, keď bol prvýkrát požiadaný, aby som nafotil jeden obrázok z vonkajšej strany jednej z nich ako ilustráciu pre knihu. Daná budova bola otvorená v roku 1852 a od roku 1989 už bola opustená. Hoci počasie, príroda, vandali a rôzni rabovači si už na budove vybrali svoju daň, stále stojí. Nejako sa jej podarilo vyhnúť sa náhodným aj úmyselným požiarom, ktoré spravidla ukončili život desiatok ďalších, ktoré čakali na konečný súd spoločnosti.
Ed nám chce predstaviť zbierku pohľadov z okien niektorých blázincov a psychiatrických liečební v Anglicku, Škótsku, Walese, Írsku a Taliansku, ktoré boli postavené v rokoch 1713 až 1937. Práve vo chvíľach, keď tieto fotky vznikali sa často zastavil na dlhšie, na chvíľu či dve zabudol na fotografovanie, len aby sa pozeral, počúval a cítil, alebo veril, že sa na chvíľu dokázal vžiť do kože niekoho iného. A aj keď v skutočnosti, samozrejme, netušil, ako sa niektorý z pacientov sám cítil, rám a clona, ktoré okno poskytuje, znamenali, že stál presne na tom mieste a videl scénu, ktorá sa v niektorých prípadoch takmer vôbec nezmenila oproti tomu, na čo sa pozerali pacienti, niekedy pred viac ako dva a pol storočím.
1. Pohľad do centrálneho nádvoria
2. Nádherný brečtan
3. V tomto talianskom blázinci sa používa kláštorný dizajn
4. Príroda ignorujúca stanovené hranice
5. Zálivové okno
6. Vetracie okno nainštalované v roku 1831
7. Zasklené chodby vedú medzi oddeleniami, umožňujú ľahký pohyb, ale aj neustále obmedzenie
8. Trhliny
9. Decembrový deň
10. Miesto na odpočinok
11.
12. Vnútorné nádvorie, ale pochmúrny deň by znamenal len tento výhľad
13. Svetlá mesta v diaľke
14. Pohľad smerom k prístrešku na nádvorí – dodnes po členky v cigaretových ohorkoch
15. Pocit domova