Vlk je agresívna beštia len v rozprávkach, ľuďom sa v reálnom svete zďaleka vyhýba. Je to jediný predok psov. Na Slovensku sa začali tieto zvieratá vyskytovať až od roku 1930, no ich počet sa postupne zvýšil tak, že v šesťdesiatych rokoch vyplácali osobitné odmeny za zabitie vlka. Dnes sú od jari do jesene chránené. Dozviete sa však oveľa viac zaujímavosti.
Fakt č. 1: Vlci dorastajú do relatívne úctyhodných rozmerov. Dĺžka tela predstavuje 105 – 160 cm, výška 60 – 80 cm, hmotnosť 40 – 65 kg.
Fakt č. 2: Pozoruhodný fakt je, že v oblastiach, kde vlk žije, je zaznamenaný minimálny výskyt moru diviačej zveri.
Fakt č. 3: Zaujímavé je, že aj keď sú to veľmi rýchle zvieratá, zdravá zver im väčšinou dokáže uniknúť. Preto sú ich korisťou často poranené, choré a zoslabnuté jedince, resp. staré jedince a mláďatá.
Fakt č. 4: Tieto zvieratá plnia v ekosystéme nezastupiteľnú regulačnú, selekčnú a asanačnú rolu. A to z toho dôvodu, že spolu s ďalšími väčšími predátormi ako medveď či rys, pomáhajú udržiavať v rovnováhe stavy kopytníkov, ale aj lesných myší. No aj pre ďalšie dôvody.
Fakt č. 5: Vlci si vyznávajú lásku svojím osobitným spôsobom. Keďže ide o obrovský koncert zavýjania, tak účastník niečoho takého môže mať obrovský strach.
Fakt č. 6: Zavýjaním taktiež dávajú najavo svojim sokom, že daná oblasť, v ktorej sa po nociach ohlasujú, je už obsadená párom alebo celou svorkou. Počuť ich aj na 2-3 km.
Fakt č. 7: Vlk dravý je v skutočnosti veľmi inteligentné zviera a žije zložitým sociálnym spôsobom života. Každý jedinec má zväčša jeden alebo viac partneriek. Nespárované jedince žijú buď samotársky, alebo sa pripájajú k iným párom, ktorým pomáhajú pri výchove potomkov.
Fakt č. 8: Príkladný a jedinečný je ich vzájomný rešpekt. Vlci totiž rešpektujú svoje postavenie v hierarchickom rebríčku skupiny. Najvyššie postavenie medzi samcami má starý a skúsený vlk (tzv. alfa samec), ktorý je aj otcom rodiny. Vlčice zas rešpektujú starú vlčicu – matku rodiny (tzv. alfa samicu).
Fakt č. 9: Keď sa stretnú dvaja príslušníci jednej svorky, tak podradený jedinec musí nadradenému vždy preukázať svoju podradenosť, čiže ochotu rešpektovať ho.
Fakt č. 10: Svoje teritórium si vlčie svorky označujú zavýjaním, ale aj rôznymi inými znakmi, ako napr. trusom na chodníkoch či označkovaním miest vo svojom revíri, ako to zvyknú robiť aj psy.
Fakt č. 11: Tieto zvieratá sa ľudí v skutočnosti boja a stránia sa ich. Sú skôr plachí, no existujú aj výnimky. Nebezpečným jedincom môže byť osamelý vlk, ktorého spoznáte podľa toho, že je vychudnutý, stresovaný a ťažšie si hľadá potravu.
Fakt č. 12: Vidieť toto bojazlivé zviera je skôr vzácnosťou. Akonáhle vás vlk zacíti, utečie. Ostražitosť však treba zvýšiť, ak sa toto zviera dlhší čas obšmieta okolo dediny, salaša či kempu, čo je pre neho veľmi neprirodzené.
Fakt č. 13: Môže sa stať, že pri prechádzke lesom nechtiac narazíte na vlčí brloh. A tieto zvery si svoje mláďatá budú chrániť. V takom prípade je najlepšou ochranou skríknutie na vlka, ktorý prejavuje známky chystajúceho sa útoku a taktiež je dobré vyliezť na najbližší strom. Niekedy je však obtiažne aj pre samotného etológa odhadnúť reakciu a správanie sa vlka v danej situácii.
Fakt č. 14: Momentálne žije v Kanade asi 50 tisíc jedincov, na Aljaške 6 500, v USA 3500. Taliansko ich má menej ako 300, Španielsko okolo 2000, V Nórsku a Švédsku žije spolu menej ako 80 vlkov. V Poľsku zas cca 700 kusov a v Rusku 70 tisíc. Čo sa týka Slovenska, tak tie čísla sa veľmi líšia. Ochranári tvrdia o 500 kusoch, zatiaľ čo poľovnícke štatistiky hovoria o 2 500 jedincoch.
Zdroj: myslivost.cz
