Keď ste klikli na tento článok, zrejme ste sa rozhodli, že zistíte niečo viac o svetových kultúre a máte niekoľko nezodpovedaných otázok. Ako žili Vikingovia? Kto boli Jarlovia? Ako to v skutočnosti bolo s objavením Ameriky. My Vás touto cestou do hmlistej minulosti budeme sprevádzať.
Vikingovia (staro-nórsky víkingar, v preklade „pirát“ alebo „morský lupič“), kedysi mocný národ, ktorý svojimi odvážnymi a ďalekými plavbami pomáhal utvárať vtedajší svet a ten súčasný neprestáva uchvacovať, dnes môžeme obdivovať už iba spätným pohľadom cez storočia pokrytými pavučinami.Obdobie, z ktorého pochádzajú prvé písomné zmienky o nájazdoch Vikingov (c. 790), až po rok 1066 a slávnu bitku pri Hastings, sa nazýva Vikingskou dobou.
Vikingovia písali rúnovým písmom (časté boli rúnové kamene, ktoré boli nájdene na mnohých miestach od Írska, po Jeruzalem), a keďže Latinka, ako ju poznáme my, sa u nich objavila až s príchodom kresťanstva, do začiatku 12. storočia nemáme veľký počet písomných záznamov z ich každodenného života.
Ako žili Vikingovia?
Z toho, čo sa nám doposiaľ podarilo nájsť a preložiť, vieme, že vikinská spoločnosť bola rozdelená do troch sociálnych vrstiev. Podľa bájí ju tak rozdelil boh Ríg, známy aj ako Heimdallr.
Prvou, tou najnižšou, boli otroci (st. nór. træl), ktorých si nájazdníci privádzali domov. Boli využívaní ako stavitelia, cestári a farmári a nemali žiadne práva.
Karlovia, stredná vrstva, zvaná aj bonde alebo „slobodní ľudia“, mali právo vlastniť zeme, farmy a dobytok. Počas liet, keď muži odchádzali na more, ženy ostávali doma a starali sa o chod domácnosti.
Jarlovia, najvyššia vrstva, boli bohatí vládcovia (nosievali šperky s rôznymi mýtickými výjavmi). Vlastnili zeme s domami známymi ako langhús, „dlhý dom“, o ktoré sa im neustále staralo množstvo otrokov. Keď niektorý z Jarlov zomrel, zopár otrokov bolo obetne popravených a pochovaných spolu s ním. Ak ste sa začudovali pri predstave vikinského pohrebu, musíme Vám vysvetliť, že Vikingovia boli skutočne pochovávaní, neboli len spaľovaní so svojimi loďami, ako nám to ukazujú historické filmy.
Vikingovia v Amerike
Ďalší omyl – a to podstatne väčší –, v ktorom žila väčšina z nás dlhú dobu, bol fakt o objavení Ameriky. V školách, či už základných alebo stredných, nám tvrdili, že Amerika bola objavená v roku 1492. Krištof Kolumbus v roku 1492 skutočne vstúpil na americký kontinent, no rozhodne nie ako prvý človek v zaznamenanej histórii, preto ju nemohol objaviť.
Ako prví to dokázali Vikingovia, ba dokonca sa stali aj prvými známymi kolonizátormi. Keď okolo roku 1000 Leif Eriksson, syn Erika Červeného, objaviteľa Grónska, ako prvý podnikal plavby pozdĺž grónskeho pobrežia a polostrova Labrador, až dorazil do kraja, ktorý poznáme pod menom Newfoundland, a dal mu meno Vinland (st. nór. Vínland, „zem vína“). Tam dal postaviť prvú osadu.
Archeologické vykopávky dokazujú, že to bolo v blízkosti L’Anse aux Meadows a svedčia o tom rôzne keramické výrobky a pôdorysy samotných budov – rovnaké boli totiž vykopané aj v Škandinávii. Nevieme ako dlho v Amerike Vikingovia sídlili a ani to, prečo sa odtiaľ napokon rozhodli odísť, no ďalšie výskumy tvrdia, že boli v styku s domorodým obyvateľstvom, a spor s ním mohol zapríčiniť vikignský odchod.
Posledný faktík: Vikingovia holdovali dlhým hostinám, počas ktorých otroci vyhrávali na hudobných nástrojoch, ako harfy, husle alebo lutny a potulní bardi pútavo rozprávali príbehy plné bohov, démonov, hrdinov a trollov. Počas týchto hostín sa pilo prevažne pivo a medovina. Tak, kto z Vás by sa chcel vrátiť v čase a zažiť atmosféru pravej vikinskej hostiny?
zdroj: wikipedia
