Každý z vás už určite počul slovné spojenie francúzska revolúcia, no možno nie každý sa pokúšal zistiť a prečítať si o ňom viac. Preto vám prinášame článok o konflikte, známom aj ako Veľká francúzska buržoázna revolúcia, počas ktorej boli po prvý raz položené základy ľudských práv. Prajeme vám poučné a hlavne príjemne čítanie…
Situácia v krajine
Na konci 18. storočia vo Francúzsku vládol Ľudovít XVI. z dynastie Bourbonovcov. Krajina sa za jeho vlády dostala do hospodárskej a spoločenskej krízy, ktorá sa prejavila vzrastom počtu nemajetných a chudobných, ďalej nedostatkom peňazí a vzrastom byrokracie. Jedným z dôvodom boli aj nadmerné výdavky na prepych kráľovského dvora vo Versailles. Aby zmiernil napätú situáciu, zaviedol kráľ viacero (neúspešných) reforiem, ktoré mali dať ľuďom prácu, ako napríklad program budovania cestnej siete. Kvôli pretrvávajúcemu nedostatku peňazí sa rozhodol zaviesť nové dane z komína, z okien a šiat…
Ďalším problémom bolo usporiadanie generálnych stavov. Zatiaľ čo prvé dva, šľachta a duchovenstvo (tvorili približne 2% populácie), boli privilegované a nemuseli platiť dane, tretí stav, meštianstvo (zvyšných 98%), bol neprivilegovaný a musel platiť dane, ktoré sa navyše neustále zvyšovali a násobili. Keď zem v roku 1788 postihla veľká neúroda, východiskom mohla byť podľa vtedajších mysliteľov jedine nejaká radikálna zmena.
Vypuknutie revolúcie
Nepokoje vzrastali a na vidieku vypukali povstania spôsobené hladom a hnevom. Kráľ preto zvolal zasadnutie generálnych stavov – nekonalo sa od roku 1614 – pričom doň zapojil aj meštianstvo. Žiadal o schválenie nových daní a reforiem, s čím prvé dva stavy súhlasili, no tretí nie. Meštianstvo odišlo z parlamentu do inej budovy, kde sa vyhlásilo za Národne zhromaždenie (franc. L’Assemblée nationale), jediného predstaviteľa francúzskeho národa.
Priebeh
Prvá fáza
Pobúrený parížsky ľud požadoval všeobecné ozbrojenie, ktoré im bolo odopreté, preto vtrhol do budovy Invalidovne (budúcej hrobky Napoleona Bonaparte), aby si zbrane zaobstaral sám. Parížanom sa podarilo získať asi 32 000 pušiek, načo sa vydali na Bastillu, štátnu väznicu, ktorá bola symbolom kráľovej moci a bohatstva – všetkého, čo ich utláčalo. Dobytie Bastilly (14.7.1789) sa považuje za symbolický začiatok revolúcie.
Následne sa do celej krajiny šíril revolučný chaos: roľníci pálili šľachtické sídla, ničili tak záznamy o svojich povinnostiach. V mestách sa opakovala situácia z Paríža: moci sa ujímala bohatá buržoázia, ktorá zastavila vyberanie daní. Francúzsko sa tým fakticky rozpadlo na samostatné mestské štáty so samosprávnymi komúnami, ktoré na svoju obranu začali zakladať vojenské oddiely – medzi nimi aj národnú gardu vedenú markízom La Fayette, ktorú založilo Národné zhromaždenie v Paríži. La Fayette dal milicionárom odznaky vo farbách Trikolóry (modrá, biela, červená), z ktorých biela smybolizovala kráľa a ostatné farby Paríž a ľud.
Národné zhromaždenie učinilo tieto demokratické zmeny:
- zrušilo poddanstvo a daňové privilégia šľachty a duchovenstva
- skonfiškovalo cirkevný majetok a zaviedli štátnu cirkev
- prijalo Deklaráciu ľudských a občianskych práv, ktorej heslom bolo „Sloboda, rovnosť, bratstvo“ – heslo celej revolúcie –, obsahovala ustanovenia o zrušení stavov, slobode a rovnosti pred zákonom, o práve na súkromne vlastníctvo, bezpečnosť, odpor pri nátlaku a o zrušení absolutizmu
- prijalo ústavu, ktorá sa neskôr stala vzorom pre ústavy štátov celej Európy, základným ustanovením bolo, že Francúzsko je konštitučnou monarchiou – kráľ mal právo vetovať zákony, no štátna moc bola rozdelená na zákonodarnú, výkonnú a súdnu
Druhá fáza
Veľmoci Európy (Spojené kráľovstvo, Švédske kráľovstvo, Pruské kráľovstvo, Habsburská monarchia a Rusko) sa obávali, že by rovnaká situácia mohla nastať aj u nich, vytvorili preto protifrancúzsku koalíciu a v apríli roku 1792 napadli Francúzsko s cieľom potlačiť revolúciu a obnoviť poriadok. Národné zhromaždenie si uvedomovalo, že sa kráľ pokúsi s útočníkmi spojiť, a tak zrušilo oficiálnu konštitučnú monarchiu a vyhlásilo republiku. Národné zhromaždenie sa premenovalo na Konvent, ktorý sa rozdelil na Girondistov (pomenovaní podľa kraja Gironde v juhozápadnom Francúzsku, členmi boli bohatí podnikatelia) a Jakobínov (pomenovaní podľa kláštora svätého Jakuba v Paríži, kde sa schádzali, viedol ich Maximilián Robespierre). Radikálny Robespierre presadzoval rovnosť medzi všetkými občanmi Francúzska. Postupne zrušil všetky feudálne práva a povinnosti a na jeho návrh schválili novú republikánsku ústavu, ktorou sa prijal aj nový kalendár – z 22.9.1792 sa stal 1.1.1.
Kráľ sa pokúsil o útek, no na východe krajiny ho zatkli a odvliekli naspäť do Paríža, kde bol 21. januára 1793 popravený. Na Place de la Révolution, pred zrakom mnohotisícového davu, jásajúceho davu mu čepeľ gilotíny oddelila hlavu od tela. Jeho manželku Máriu Antoinettu, dcéru Márie Terézie, čakal o niekoľko mesiacov neskôr rovnaký osud. Do vedenia krajiny sa dostal Maximilán Robespierre so svojimi spolupracovníkmi Jeanom Paulom Maratom a Georgesom Jacquesom Dantonom. Založili Výbor pre verejné blaho, ktorého úlohami bolo riadiť hospodárstvo a brániť krajinu. Aby sa kríza ďalej nezvyšovala, zaviedli maximálne ceny potravín, no keďže chaos stále neustupoval, vraždenie postihlo aj členov Konventu. Revolučný teror reprezentovaný gilotínou postihol aj neľútostného Robespierra. Bol zatknutý a bez súdu popravený.
Tretia fáza
Po Robespierrovej smrti sa k moci opäť dostávajú girondisti. Konvent sa stal dvojkomorovým (rada päťsto, rada starších – zastupovali zákonodarnú moc) a výkonná moc spadala do rúk päťčlenného direktória. Keď však nepokoje naďalej pretrvávali, direktórium sa rozhodlo vymenovať do čela krajiny za prvého konzula armádneho generála, bývalého delostrelca pri dobývaní Bastilly, muža, ktorý v priebehu nasledujúcich rokov ovládol časť Európy, istého Napoleona Bonaparte. Týmto sa Veľká francúzska revolúcia končí.
Zdroj: wikipedia
veľmi zjednodušené s mnohými nepresnosťami….
Dobrý článok, ďakujeme …
Ďakujem za info
Ďakujem