Vďaka Hollywoodu by väčšina z nás na otázku ohľadom najväčšej lodnej katastrofy odpovedala bez váhania “ Titanic“ avšak najväčšou námornou katastrofou nebol Titanic, ale loď s názvom Wilhelm Gustloff, ktorá svojím potopením zabila 9 343 ľudí.
Potopenie lode Wilgelm Gusltoff bolo považované za najväčšiu námornú katastrofu všetkých čias – dokonca prekonala aj Titanic, ktorý nárazom na ľadovec zabil viac ako 1 500 ľudí a Lusitaniu, ktorá sa potopila s 1 119 ľuďmi, po zasiahnutí nemeckým torpédom.Avšak, ak by niekto nazrel medzi metaforické „hroby“ histórie, uvedomil by si, že najväčšia devastácia je reprezentovaná nemeckou loďou.
Loď Wilhelm Gustloff dostala meno po zavraždenom predsedovi švajčiarskej nacistickej strany. Kolosálna loď vážila 25 000 ton a merala 700 stôp s nosnou kapacitou 2 000 ľudí. Na začiatku bola používaná ako výletná loď pre nemeckých pracovníkov Hitlerovej Tretej Ríše a do začiatku Druhej svetovej vojny sa ňou uskutočnilo viac ako 50 plavieb.
V roku 1941, keď Hitler začal operáciu Barbarossa proti Sovietskemu zväzu, nemecká armáda sa dostala hlboko na územie Sovietskeho zväzu (až kým nepovstal Stalin) a do októbra 1944 bojovala Červená armáda Sovietskeho zväzu s Nemcami mimo územia Sovietskeho zväzu a vstúpila na východ Pruska. Zo strachu z blížiacej sa Červenej armády, nemeckí civilisti vo východnom Prusku utiekli do pobaltských prístavov a k lodi Wilhelm Gustloff, ktorá spolu s ďalšími loďami mala evakuovať nemeckých civilistov a vojenský personál.
Namiesto plánovaných 2 000 ľudí sa loďou plavilo 10 582 pasažierov (z Nemecka, Pruska, Litvy, Lotyšska, Poľska, Estónska, Chorvátska) tým, že sa naplnili lodné bazény a vyhádzal sa všetok lodný nábytok. Aby toho nebolo málo, celú loď poháňalo iba jedno torpédo, pretože z troch torpéd navrhnutých vojenskými eskortami fungovalo iba jedno. Pasažieri netušili, že loď sleduje sovietska ponorka a do hodiny bol Wilhelm Gustloff zasiahnutý tromi ruskými torpédami. Údajne vybuchla počas toho, ako z nej ľudia skákali do vody. Vonkajšia teplota bola -18°C a z dôvodu extrémne studeného počasia záchranné člny primrzli k palube. Deti sa utopili v záchranných vestách, pretože im boli príliš veľké, zatiaľčo niektorí ľudia boli uväznení v podpalubí a iní boli zaseknutí na schodisku.
Z 10 582 pasažierov sa ich zachránilo len 1 252. Približne 9 343 zomrelo, z čoho bola polovica deti – šesťnásobok 1 517 obetí Titanicu z roku 1912. Iróniu bolo, že katastrofa sa stala na narodeniny Wilhelma Gustloffa, ktorý sa narodil 30.1.1895 – loď sa potopila 30.1.1945.
Toto sú možné dôvody, prečo tejto katastrofa nedostalo svetovej pozornosti:
Incident zahŕňal Nemcov a spoločnosť po Druhej svetovej vojne s Nemeckom nesympatizovala. Na túto obrovskú katastrofu bola tlmená reakcia, keďže ľudia si uvedomovali zriadenie nacistických koncentračných táborov a pomenovanie lode po nacistickom vodcovi tomu tiež nepomohlo.
Historici tvrdia, že v porovnaní s Titanicom sa na Wilhelmovi Gustloffovi neplavilo veľa boháčov, takže tragédia nebola pre médiá taká zaujímavá.
V druhej polovici šesťdesiatych rokov, za sovietskej vlády, boli dvaja potápači poslaní na miesto katastrofy, aby zistili, či sa Nemci pokúsili použiť utečeneckú loď na evakuáciu pokladu. Hoci sa im údajne podarilo zistiť nejaké fakty, nikdy neboli sprístupnené verejnosti, alebo médiám.
Kto to,moje nervy,prekladal,veď aj google translator by to zvládol lepšie
Veľmi zvláštny preklad,kto je ,moje nervy,autor?Veď aj google translator by to zvládol lepšie
Ja uz tusim kde urobli sudrzi (rsp v tomto pripade „eskorti“) chybu, podla mojho laickeho odhadu bol problem v tom, ze na vyletnej lodi sluzila ako pohonna jednotka torpedo.