Vo svojej 3,7-miliard rokov dlhej histórii života na Zemi, mal život niekoľko „neúspechov a pádov“. Čo vieme, došlo k piatim obrovským katastrofám, pri ktorých bolo vyhubené značné percento druhov. Takúto dramatickú destabilizáciu životných cyklov Zeme môže spôsobiť niekoľko faktorov, vrátane supervulkanických erupcií, dôb ľadových, či pandémií.
Ďalším mechanizmom, kvôli ktorému život čelí existenčnej hrozbe, sú dopady gigantických asteroidov. Prvýkrát v histórii však môže jediný druh identifikovať takéto hrozby a nasadiť technológiu, aby buď odvrátila objekty od Zeme, alebo ich zničila skôr, než sa k nám dostanú. Skupina astronómov pozorne sledovala veľké objekty v blízkosti Zeme – a premietala ich pohyby v priebehu nasledujúcich 1 000 rokov, aby určila, či niektoré z nich majú vysokú šancu odbočiť do našej oázy v slnečnej sústave.
Existuje nebezpečenstvo v dôsledku dopadov asteroidov?
„Zvyčajne analyzujeme riziko možného dopadu známych asteroidov v priebehu nasledujúcich 100 rokov,“ hovorí Ryan Park z Laboratória prúdového pohonu v Kalifornii.
V novom dokumente však on a jeho kolegovia študovali nebezpečenstvo dopadu asteroidov väčších ako kilometer v oveľa dlhšom časovom horizonte. Nárazy tejto veľkosti môžu potenciálne spôsobiť škody v celosvetovom merítku.
Väčšina asteroidov, ktoré výskumníci identifikovali, sa nachádza v hlavnom páse medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera, čo je dosť ďaleko od Zeme. Niektoré asteroidy však obiehajú cez vnútornú slnečnú sústavu a niekedy môžu prejsť bližšie k Zemi. Astronómovia nazývajú tieto asteroidy, ktoré sa približujú do vzdialenosti 1,3 astronomických jednotiek od Slnka, blízkozemské asteroidy.
„Podarilo sa nám vylúčiť možnosť dopadu veľkej časti kilometrových blízkozemských asteroidov,“ hovorí Park a dodáva, že zostávajúce objekty zoradili aj z hľadiska ich vlastného, dlhodobého rizika dopadu.
Ako vedci predpovedajú asteroidy?
Ako teda výskumníci tieto asteroidy vôbec zbadajú? „Asteroidy sú objavené ako zdroje svetla na nočnej oblohe pohybujúce sa smerom k hviezdam v pozadí,“ hovorí Park.
Predpovedať, kde bude asteroid o 1 000 rokov, bohužiaľ nie je také jednoduché ako zapojenie niekoľkých údajov. Čím ďalej sa vedci snažia predpovedať, kde by sa asteroid mohol v budúcnosti nachádzať, tým väčšia neistota narastá, pokiaľ ide o jeho polohu a rýchlosť.
Niekoľko premenných môže ovplyvniť správanie systému, ako je gravitačne viazaný asteroid, ako napríklad gravitačná sila iných telies, alebo kolízia s menšími kúskami vesmírneho odpadu.
„Keď poznáme polohu asteroidu v čase, keď bol pozorovaný, použijeme fyzikálne zákony – väčšinou gravitáciu zo Slnka a planét – na predpovedanie jeho budúcej polohy, “ hovorí Park.
Sledovanie asteroidov je našou najlepšou možnosťou, aby sme sa uistili, že máme dostatok času na reakciu, ak sa jeden z nich rozhodne navštíviť Zem. Našťastie vedci premýšľali o tom, ako by sme sa mohli vysporiadať s takýmto scenárom, ak by k nemu niekedy došlo. Tieto techniky siahajú od vyhodenia jadrových zbraní do povetria, až po vyslanie rakety z kurzu a dokonca namierenie koncentrovaného slnečného svetla na asteroid. Dúfajme však, že Park a jeho kolegovia majú pravdu a nebudeme musieť tak skoro urobiť žiadne také rozhodnutie.
