Theriac, starodávny všeliek, ktorý bol kedysi považovaný za zázrak pre panovníkov a obyčajných ľudí, sa nedávno podrobil experimentálnemu oživeniu poľským tímom vedcov. Tento liek, známy pre svoju schopnosť bojovať proti otrave, moru a rôznym chorobám, bol využívaný takými významnými historickými postavami, ako boli cisári Nero či Alžbeta I. Mnohí verili, že tento „zázračný“ liek môže človeka ochrániť pred jedom a zlepšiť jeho celkové zdravie. Jeho zloženie však v sebe ukrývalo nečakané prísady, vrátane mäsa zmije a ópia.
Čo bol theriac?
Theriac bol temná, lepkavá substancia vyrobená z desiatok ingrediencií, z ktorých každá mala svoj špecifický účinok na telo. Medzi najpozoruhodnejšie patrili ópium a mäso zmije, čo ho odlišovalo od bežných medicínskych prípravkov tej doby. Svoje korene má tento liek už v staroveku, keď sa prvé verzie objavili aspoň od 2. storočia pred Kristom. Jeho obľuba sa postupne šírila po Európe a Blízkom východe, kde sa stal súčasťou lekárskych praktík po celé stáročia.
Jedným z najznámejších užívateľov theriacu bol Mithridates VI., anatólsky cisár, ktorý veril, že pravidelná konzumácia jedu v malých dávkach môže vytvoriť imunitu. Tento koncept, známy ako mithridatizmus, bol základom pre vývoj theriacu ako protijedu proti rôznym toxínom.
Znovuzrodenie v modernom svete
Theriac upadol do zabudnutia s nástupom modernej medicíny, ale tím vedcov z Vroclavskej univerzity sa rozhodol tento liek oživiť. V spolupráci s historikmi a farmaceutmi použili starý recept z roku 1630, ktorý zostavil poľský lekárnik Paul Guldenius. Tento recept obsahoval až 61 ingrediencií vrátane kardamónu, nového korenia, sladkého vína a zmijieho mäsa.
Tím sa snažil získať všetky prísady autentickým spôsobom, čo nebolo jednoduché. Niektoré zložky, ako napríklad mäso zmije, si vyžiadali neobvyklé riešenia. Keďže Poľsko nie je bohaté na plazy, vedci museli cestovať po krajine a získavať mŕtve zmije, ktoré zomreli prirodzenou smrťou.
Problémom bolo aj ópium, ktoré je dnes striktne regulované. Preto vedci zatiaľ neboli schopní legálne získať potrebné množstvo tejto látky, no pokračujú v hľadaní spôsobu, ako tento dôležitý komponent zabezpečiť.
Rekonštrukcia a testovanie
Príprava theriacu trvala štyri roky, počas ktorých vedci zbierali prísady, dekódovali latinské názvy z receptu a porovnávali ich s modernými zdrojmi. Proces varenia samotného lieku trval dva dni a bol vykonaný v kontrolovaných laboratórnych podmienkach. Výsledná zmes bola lepkavá a pripomínala melasu, s pálivou chuťou, ktorá by mohla pripomínať whisky.
Tento novovytvorený theriac bude skladovaný po dobu jedného roka, aby správne dozrel, presne tak, ako to robili lekárnici v minulosti. Výsledok sa zatiaľ netestoval na ľuďoch, no vedci sa domnievajú, že placebo efekt mohol zohrávať dôležitú úlohu v historickej účinnosti tohto lieku.
Môže theriac skutočne fungovať?
Aj keď staroveké zdroje tvrdia, že theriac mal liečivé vlastnosti, je otázne, či môže moderná veda potvrdiť jeho účinnosť. Niektoré zložky, ako ópium, majú známe terapeutické účinky, ale je nepravdepodobné, že by celková zmes dokázala poskytnúť univerzálnu ochranu pred chorobami. Vedci sa však zhodujú, že theriac poskytuje dôležitý pohľad na historické medicínske praktiky a na snahu ľudstva bojovať proti smrteľným hrozbám.
Hoci účinnosť theriacu v dnešnej dobe zostáva otázna, jeho rekonštrukcia predstavuje vzácnu príležitosť skúmať históriu medicíny a ľudských snáh o prežitie.
