Dňa 16. januára 1920, vyšlo mnoho smädných Američanov do ulíc, aby nakúpili svoje posledné legálne alkoholické nápoje. Nasledujúci deň sa Spojejené štáty stali oficiálne krajinou, v ktorej bola zakázaná výroba, predaj či preprava alkoholických nápojov. Táto novela v zákone sa stala extrémne nepopulárnou a spôsobila množstvo rozruchu. Alkohol aj naďalej prúdil potokom a všetci občania sa verejne vysmievali zákonu o prohibícii až do jeho zrušenia v roku 1933.
Snaha o prohibíciu bola už v minulosti.
Na začiatku 19. storočia sa náboženská abstinentská skupina zvaná American Temperance Society snažila zatočiť s problémom pitia. Aktivisti zaznamenali svoje veľké víťazstvo v roku 1851, keď sa v štáte Maine podaril presadiť celoštátny zákaz pitia alkoholu. Tucet ďalších štátov sa inšpiroval legislatívou štátu Maine a zaviedol sa rovnaký zákon ako v Maine. Neskôr sa táto legislatíva upravila do pôvodného stavu napriek tomu, že kresťanská abstinetská skupina lobovala za prohibíciu ďalej.
Prvá svetová vojna nahrala do karát zavedeniu prohibície.
Prohibícia bola takmer zavedená do praxe, no potom Spojené štáty vstúpili do 1. svetovej vojny a riešenie problémov alkoholického charakteru nebolo na mieste. Obhajcovia abstinentov tvrdili, že jačmeň použitý pri varení piva mohol byť použitý pri pečení chleba. Týmto chlebom kŕmili amerických vojakov pri pustošení Európy a podarilo sa im získať vojnový zákaz pre požívanie silného alkoholu.
Počas prohibície nebolo protizákonné piť alkohol.
Dodatok v zákone o prohibícii zakazoval výrobu, predaj a prepravu alkoholických nápojov. Nie ich spotrebu. Podľa zákona, všetky vína, pivá a liehoviny mali občania štátov uchovávať v súkromí svojich domovov. Pre niektorých to predstavovalo zopár fliaš, pre iných veľké vínne pivnice. Niektorí boháči dokonca skupovali celé obchody s liehovinami, aby si urobili dostatočne veľké zásoby.
Niektoré štáty odmietali prohibíciu presadiť.
Vytvorenie zákonu v legislatíve zahŕňalo aj to, že každý štát v USA mal prohibíciu presadzovať v rámci hraníc svojho štátu. Maryland tento zákon nikdy neprijal a nakoniec si vyslúžil reputáciu jedného z najtvrdohlavejších štátov v Únii. New York zrušil toto nariadenie v roku 1923 a ďalšie štáty sa s postupom času stávali stále viac ľahostajné.
Lekárne naďalej predávali alkohol ako „liek“.
V zákone o prohibícii bolo zahrnutých zopár zaujímavých výnimiek. Pre náboženské účely bolo povolené užívať omšové víno, no veľa rabínov a kňazov sa dostali na zoznam podozrivých zo zneuživania tejto výnimky. V lekárňach tiež bolo povolené predávať „liečivú whiskey“ na liečbu mnohých chorôb a príznakov od bolesti zubov až po chrípku. S lekárskym predpisom si „pacient“ mohol legálne kúpiť polliter tvrdého alkoholu každých desať dní. Tento farmaceutický alkohol bol často viac než smiešny pri pohľade na lekársky predpis: Užívajte 4cl každú hodinu“. Mnoho ľudí prevádzkovalo lekárne za účelom predávania alkoholu. Takéto predávanie alkoholu lekárenskému reťazcu Walgreens vynieslo zvášenie pobočiek z 20 na 500.
Tisíce ľudí kvôli otrávenému alkoholu zahynulo.
Podnikavý výmyselníci začali produkovať milióny litrov „bathtub“ džinu za čias prohibície. Táto nelegálna pálenka mala odpornú pachuť a na jej pitie sa odhodlávali najmú zúfalci, ktorí dobrovoľne riskovali slepotu alebo otrávenie. Tento alkohol zabil viac ako 10 tisíc ľudí.
