Väčšina starovekých Európanov mala tmavú pleť, oči a vlasy ešte pred 3000 rokmi, zistil nový výskum
Genetická analýza odhaľuje vývoj farby pokožky, vlasov a očí v Európe za posledných 45 000 rokov. Nová štúdia odhalila, že väčšina pravekých Európanov mala tmavú pleť, vlasy a oči až do doby železnej, približne pred 3 000 rokmi.
Vedci zistili, že gény spôsobujúce svetlejšiu pleť, vlasy a oči sa začali objavovať medzi prvými Európanmi asi pred 14 000 rokmi, v neskorom paleolite – období známeho ako staršia kamenná doba. No tieto svetlé črty sa až donedávna v populácii vyskytovali len sporadicky, uviedla Silvia Ghirotto, genetička z Univerzity vo Ferrara v Taliansku a hlavná autorka štúdie.
Evolučná výhoda alebo náhoda?
Svetlá pleť mohla Európanom poskytnúť evolučnú výhodu, pretože umožnila efektívnejšiu syntézu vitamínu D, ktorý je dôležitý pre zdravé kosti, zuby a svaly – najmä v podmienkach slabšieho slnečného žiarenia v Európe. Na druhej strane, svetlá farba očí, napríklad modrá alebo zelená, sa podľa vedcov nezdá mať významnú evolučnú výhodu. Ich vznik mohol byť náhodný alebo podmienený sexuálnym výberom, vysvetlila Ghirotto pre Live Science.
Tím vedcov analyzoval 348 vzoriek starovekej DNA zo 34 krajín v západnej Európe a Ázii. Výsledky štúdie boli zverejnené 12. februára na platforme bioRxiv, hoci ešte neprešli recenzným procesom.
A new study charts the genetics of skin, hair and eye color in Europe over 45,000 years. https://t.co/xpEseUaZXZ
— Live Science (@LiveScience) March 12, 2025
Pôvodné európske obyvateľstvo a jeho tmavá pigmentácia
Paleoantropológovia predpokladajú, že prvý Homo sapiens sa v Európe natrvalo usadil pred 50 000 až 60 000 rokmi. Vzhľadom na ich africký pôvod sa predpokladá, že títo ľudia mali tmavú pokožku, vlasy a oči, keďže tieto črty závisia od stoviek genetických faktorov.
Aj keď sa svetlejšie črty začali objavovať asi pred 14 000 rokmi, ich rozšírenie bolo len sporadické. Až približne pred 3 000 rokmi sa začali v Európe výrazne presadzovať, uviedla Ghirotto.
Výskum ukázal, že výskyt tmavej pleti bol v niektorých častiach Európy stále vysoký až do doby medenej (chalkolitu, asi pred 5 000 rokmi). V niektorých oblastiach sa tmavá pleť objavovala ešte dlhšie.
Vývoj svetlých očí a kože
Vedci zistili, že svetlé oči sa objavili medzi obyvateľmi severnej a západnej Európy približne pred 14 000 až 4 000 rokmi. Napriek tomu tmavé vlasy a tmavá pokožka zostali v tom čase dominantné.
Zaujímavým zistením bolo, že gén pre svetlejšiu pleť sa objavil približne v rovnakom čase ako svetlé oči, a to vo Švédsku. No napriek tomu zostával pomerne zriedkavý.
Vedci zaznamenali aj “výrazný skok” v rozšírení svetlej farby očí, čo naznačuje, že modré alebo zelené oči boli v určitom období bežnejšie než predtým či neskôr.
Nové otázky o genetike a evolúcii
Carles Lalueza-Fox, paleogenetik z Inštitútu evolučnej biológie v Barcelone, ktorý sa špecializuje na štúdium pigmentácie starovekých Európanov, označil výsledky štúdie za prekvapivé. Uviedol, že je zaujímavé vidieť, že niektorí jednotlivci v Európe mali gény pre tmavú pigmentáciu až do doby železnej – čo je v genetických pojmoch pomerne nedávne obdobie.
Zatiaľ čo táto štúdia mapuje vývoj svetlej pokožky, vlasov a očí, stále zostáva otázkou, prečo sa tieto črty stali evolučne výhodnými, dodal Lalueza-Fox.
Táto genetická analýza prináša nový pohľad na vzhľad starovekých Európanov a mení doterajšie predstavy o tom, ako a kedy sa vyvíjali rôzne fyzické črty obyvateľstva kontinentu.
