V irackej púšti objavili ručné sekery staré až 1,5 milióna rokov
Archeologička Ella Egberts z Vrije Universiteit Brussel (VUB) počas terénneho výskumu v irackej púšti odhalila sedem paleolitických lokalít a viac ako 850 artefaktov. Objavy môžu priniesť nové poznatky o ranom osídlení tejto oblasti.
V novembri a decembri sa Ella Egberts z Vrije Universiteit Brussel (VUB) zúčastnila pilotného projektu zameraného na vyhľadávanie archeologického materiálu na povrchu v irackej západnej púšti, konkrétne v oblasti Al-Šabakah. Cieľom bolo nielen získať poznatky o geomorfologickej histórii tohto regiónu, ale aj preskúmať potenciál pre zachovanie archeologických lokalít s nálezmi z obdobia staršej a strednej doby kamennej (paleolitu).
„Terénny výskum bol obrovským úspechom,“ uviedla Egberts. „Naša cielená práca v teréne viedla k objaveniu siedmich paleolitických lokalít v oblasti 10 × 20 km. Na jednej z nich sme vykonali systematickú štúdiu, aby sme určili priestorové rozloženie paleolitického materiálu a vykonali predbežné technologické a typologické analýzy.“
Stopy ľudskej aktivity v bývalej jazernatej oblasti
Výskum sa sústredil na územie, kde sa počas pleistocénu nachádzalo veľké jazero, ktoré dnes úplne vyschlo. Krajinu pretínajú staré vádí (vyschnuté riečne korytá), ktoré naznačujú, že táto oblasť bola kedysi bohatá na vodné zdroje. Egberts tu zozbierala viac ako 850 artefaktov, medzi ktorými boli aj staré ručné sekery zo staršej doby kamennej a Levalloisove úštepy zo strednej doby kamennej.
„Aj ostatné lokality si zaslúžia rovnako dôkladné systematické skúmanie, ktoré nepochybne prinesie ďalšie podobné objavy,“ dodala Egberts.
Z rozloženia lokalít a postupne sa objasňujúcej geomorfologickej histórie regiónu sa vynárajú stopy po ranom využívaní krajiny ľuďmi. Egberts plánuje rozšíriť svoj výskum na väčšiu oblasť, podrobiť všetky miesta systematickému vzorkovaniu a vykonať hĺbkovú analýzu technologických a typologických charakteristík artefaktov.
„Nové poznatky, ktoré získame z Iraku, budú následne integrované do širšieho chápania evolúcie a správania sa raných ľudí na Arabskom polostrove,“ vysvetlila.
Vzdelávanie miestnych študentov a verejnosť
Výskum v Iraku mal aj vzdelávací rozmer. Egberts spolu so svojím tímom školila irackých archeologických študentov v oblasti geoarcheológie a paleolitickej archeológie.
„Naša terénna práca bola veľkou príležitosťou na vyškolenie troch študentov, ktorí nás sprevádzali. Po skončení výskumu sme zorganizovali workshop na univerzite Al-Qadisiyah, kde sme inšpirovali ďalších študentov a akademikov k hlbšiemu skúmaniu paleolitu v Iraku,“ povedala Egberts.
Tím taktiež prezentoval svoje zistenia na konferencii v Karbale, kde ich zdieľal s multidisciplinárnym akademickým publikom so záujmom o históriu západnej púšte. Výsledky výskumu boli predstavené aj verejnosti a médiám na stretnutí v Spolku spisovateľov v Nadžafe.
„Jedným z najkrajších momentov bolo učiť miestne deti na základných školách o objavoch pravekých pazúrikov a ich význame,“ dodala Egberts.
Irak ako archeologická destinácia
Napriek tomu, že Irak je vnímaný ako politicky nestabilná krajina, terénny výskum prebiehal hladko a bez problémov.
„Okrem mnohých kontrolných stanovíšť sme mohli bez obmedzení pracovať. Ľudia sú priateľskí a v skutočnosti je v Iraku veľmi príjemné pracovať,“ uviedla Egberts.
Expedícia bola síce na začiatku odložená kvôli bezpečnostnému varovaniu, no nakoniec sa mohla uskutočniť bez zásadných komplikácií.
„Iracká Štátna rada pre pamiatky a dedičstvo si našu prácu cení a podporuje nás v jej pokračovaní,“ uviedla Egberts.
Teraz sa zameriava na získanie ďalšieho financovania s cieľom rekonštruovať pleistocénne environmentálne zmeny a ranú ľudskú prítomnosť v západnej púšti. Tento výskum môže priniesť zásadné poznatky o vývoji ľudskej civilizácie v oblasti, ktorá je dnes vyprahnutou púšťou, ale kedysi bola bohatým a úrodným ekosystémom.
