Grónsko, najväčší ostrov na svete, je známy svojimi obrovskými ľadovcami. Leží v severnej časti oceánu a je domovom primárne Inuitov. Hoci dnes Grónsko pokrýva z 98% ľad, najnovší výskum naznačuje, že kedysi to bolo celkom inak. Zdá sa, že pred menej ako miliónom rokov bola veľká časť tohto územia úplne bez ľadu. Vedci už dlhé roky diskutujú o tom, či bolo Grónsko odjakživa pokryté ľadom, preto sú nové zistenia mimoriadne šokujúce.
Štúdia vrhá svetlo na pozoruhodný fosílny objav v samotnom srdci Grónska. Podľa Paula Biermana, geológa z Vermontskej univerzity, tento výskum poskytuje prvý priamy dôkazom o tom, že nielen okraje tohto územia boli kedysi bez ľadu.
Bierman a jeho tím opätovne preskúmali vzorku ľadového jadra, ktorá bola odobratá v roku 1993. Na svoje prekvapenie objavili množstvo fosílií vrátane dôkazov o vŕbe, hubách a zvyškoch hmyzu. Ktorý objav bol najdôležitejší? Dokonale zachované semeno arktického maku.
Medzi dôkazmi bola aj vzorka machu skalného bodliaka – rastliny, ktorej sa dnes darí len v piesočnatých, skalnatých oblastiach. Halley Mastro, postgraduálna študentka na Vermontskej univerzite, vysvetlila, že spomínané rastliny potrebujú na svoj rast všetky základné prvky a na ľadovom povrchu by ich prosto nezískali.
Predchádzajúci výskum naznačil, že súčasná ľadová pokrývka nemusí byť staršia ako 1,1 milióna rokov. Keď však Bierman s tímom zanalyzovali nájdené fosílie z jadra odobratého v roku 1996, zistili, že táto oblasť bola za posledných 500 000 rokov bez ľadu. Najnovšia štúdia teraz rozširuje tento objav na samotný stred Grónska. Naznačuje, že aj centrálna časť bola niekedy v priebehu posledného milióna rokov zbavená ľadu, pričom kedysi bola domovom prosperujúceho ekosystému tundry plného kvetov a možno aj malých stromov.
Ľadové jadro, ktoré Bierman a Mastro opätovne preskúmali, odpočívalo v zariadení National Science Foundation Ice Core Facility v Colorade viac ako tri desaťročia a predtým si ho vedci nevšímali. Hoci ho analyzovali, nevšimli si množstvo dôležitých usadenín.
Dôsledky týchto zistení ďaleko presahujú rámec zvedavosti. Grónsko bez ľadu existovalo pri nižších úrovniach oxidu uhličitého v atmosfére, ako je tomu dnes, čo vyvoláva obavy, či sa Grónsko môže opäť roztopiť. Takýto posun by mohol znamenať katastrofu pre globálnu hladinu morí.
Bierman varuje, že hoci to môže trvať desaťročia až stáročia, už dnes je pravdepodobne hlavným dôvodom zvyšovania hladiny morí. Napriek tomu sa uprostred tejto mrazivej reality skrýva záblesk nádeje. Ako zdôrazňuje Bierman, príroda už v minulosti túto ľadovú pokrývku odniesla a ona sa vrátila. Ľadový cyklus je síce skľučujúci, ale história ukazuje, že nie je nemenný. V čase, keď zápasíme s realitou klimatických zmien, nás tieto dávne stopy nabádajú, aby sme zabezpečili, že sa história nebude opakovať.
