Archeológovia pracujúci v mieste starodávneho mayského mesta s názvom Tikal na severe Guatemaly našli sofistikovaný systém filtrácie vody. Je dokonca tak prepracovaný, že akoby predbehli dobu o tisíce rokov. Zmes zeolitu a kremenného piesku v ústí kanálu v Corriental, ktorý bol kritickým zdrojom pitnej vody pre Mayov žijúcich v severnej časti, odstránil väčšinu kontaminantov ako sú sinice a ťažké kovy. A čo viac, tento systém sa stále používa v moderných vodných filtroch.
Úžasní Mayovia
Mayská civilizácia bola mimoriadne vyspelá na svoju dobu. „Čo je zaujímavé, že tento systém je dnes ešte stále efektívny a Mayovia ho objavili pred viac ako 2000 rokmi,“ uviedol vo vyhlásení Kenneth Tankersley, učiteľ antropológie na University of Cincinnati. A po vyše 2 000 rokoch sa rovnaké materiály používajú v Európe. „Pravdepodobne pomocou veľmi chytrého empirického pozorovania starí Mayovia videli, že tieto konkrétne materiáli sú spájané s čistou vodou,“ uviedol profesor geografie UC Nicholas Dunning, ktorý sa výskumu zúčastnil.
Koniec éry
Tankersley a Dunning spoločne zverejnili prácu o tomto svojom objave. Podľa zodpovedajúceho vyhlásenia na webovej stránke univerzity by boli kvalita a dostupnosť vody v 3. storočí pred naším letopočtom hlavným problémom pre prosperujúcu mayskú civilizáciu. Aj keď Tikal a Mayovia, ktorí ho postavili, sústredili svoje mestá do dažďového pralesa, pórovitá vápencová pôda znamenala, že voda tam nikdy dlho neostala a v obdobiach dlhého sucha by stojatá voda, ako napríklad vodná nádrž v Oriente, bola kontaminovaná baktériami.
Zatiaľ čo intuitívne molekulárne sito kremenného piesku a zeolitu filtrovalo vodu v Corriental, ostatným nádržiam bližšie k mestu tento moderný filtračný systém chýbal a výsledná kontaminácia spojená s obdobím klimatických zmien charakterizovaných zníženými zrážkami bola veľkým problémom. Silné obchodné a slávnostné centrum civilizácie severných Mayov bolo preto opustené v priebehu 9. storočia. „Hlavné zdroje vody pre jadro lokality Tikal, najmä vodné nádrže Temple a Palace, boli vážne ohrozené ako zdroje pitnej vody,“ píšu Dunning a Tankersley vo svojom príspevku.
Vzácne miesto so šikovnými obyvateľmi
Mesto Tikal bolo zapísané do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO a predpokladá sa, že v ňom žilo asi 60 000 ľudí. Bolo napájané dažďovou vodou zo štyroch vodných nádrží. Neboli to len ťažké kovy a baktérie, ktoré boli odfiltrované, ale aj ortuť, toxická zlúčenina prítomná v pigmente zvanom rumelka, ktorú Mayovia neustále používali ako dekoráciu. „Starí Mayovia žili v tropickom prostredí a museli byť inovátormi. A toto je pozoruhodná inovácia,“ uviedol Tankersley. „Mnoho ľudí sa pozerá na domorodých Američanov na západnej pologuli ako na ľudí, ktorí nemajú rovnaké technické zručnosti ako Grécko, Rím, India alebo Čína. Ale pokiaľ ide o vodné hospodárstvo, Mayovia boli o tisícročia vpred,“ dodal na záver.
