V čase, kedy bola dievčina v puberte a mala iba 16 rokov, trpela poruchou príjmu potravy. Trápila ju anorexia a ako sa sama priznala, mala depresie a dokonca mala aj tendenciu sebapoškodzovať sa. Dnes je však všetko inak.
Našťastie však absolvovala v posledných 4 rokoch niekoľko liečení a jej stav sa výrazne zlepšil. Ešte síce nie je v takom stave, ako by sa vyžadoval, no je na skvelej ceste. Rozhodla sa však napísať odkaz všetkým tým, ktorí sa jej posmievajú kvôli hmotnosti. Venovala im zopár riadkov:
„Rada by som poďakovala všetkým posmievačom, ktorí považujú za zábavné napodobňovať v mojej prítomnosti prasa. Pripomenuli ste mi tým nielen to, koľko idiotov po tomto svete kráča, ale aj to, že stále je predomnou dlhá cesta a ešte nie som v takom stave, v akom by som chcela byť. Keď som sa snažila konať normálne a neplakať, moje srdce bilo stále ako o preteky. Nad zdravým rozumom však vyhralo moje sebapoškodzujúce zmýšľanie a myslela som si, že som bezcenná. Nedovolím už nikomu, aby ma donútil o sebe pochybovať.
Áno, som tučná, ale dnes som už oveľa šťastnejšia, ako predtým. Bojovala som s poruchami prijímania stravy celých 5 rokov. Bola som podvýživená a v ohrození života. Nestratila som iba kilogramy, ale aj samu seba a silu žiť.
Dnes som tučná,mám telo pokryté jazvami a ešte stále zápasím so zdravotnými problémami fyzického aj psychického rázu. No aj napriek tomu som na dobrej ceste.
Môžem navštevovať školu, mám zmysluplnú prácu a získavam sebavedomie. Po prvýkrát existujem a čoskoro budem žiť plnohodnotným životom. Chcem sa dostať do formy, pretože potrebujem byť fit, aby som mohla zažiť všetko to dobrodružstvo, ktoré som si naplánovala.
Keď má chudnutie poškodiť moje vlastné duševné zdravie, nepodstúpim to. Nestojí to zato. Konečne vidím svetlo v tme a okrem svojej hmotnosti uchopím pevne do rúk aj svoj život. Môj život už viac nebude ovplyvňovaný duševnými problémami.
Takže, opätovne vám ďakujem za vaše posmešky. Nepresvedčili ste ma len o tom, že mám čo robiť, aby som sa opäť cítila dobre, ale dali ste mi silu a tým aj neprekonateľnú vôľu.
Chcem viesť diskusie o mentálnom zdraví a učiť o týchto problémoch čo najviac ľudí. Vy ste mi stanovili cieľ.“
„Dúfam, že jedného dňa budem niečo pre tento svet znamenať. Dúfam, že všetci tí, ktorí sa mi posmievali, uvidia tento príspevok a poučia sa z neho.“
Foto: boredpanda
Myslím, že je dôležité, aby sa človek cítil dobre. Ak mu telo funguje ako treba, je veselý a dobrosrdečný, bude mať okolo seba tých správnych ľudí, ktorí ho budú mať radi. Na ostatných…
No radšej sa za hmotnosť posmievať (ak s tým ten človek nič nerobí) ako sa tváriť že je to v poriadku keď má človek 500 kg.. (čo samozrejme neni jej prípad)
Nikto by sa nemal nikomu posmievat kvoli nicomu, ani, ak ma 500 kg. Ak uz clovek chce nieco urobit, tak len v ramci pomoci tomu druhemu. Posmievanim ludom len ublizis a taktiez ublizis sam sebe, pretoze ostatni uvidia aky si zly clovek. No na druhej strane aspon uvidia tvoju pravu tvar.
Ak mas potrebu niekoho dehonestovat kvoli jeho vahe, najprv sa zamysli sam nad sebou. Ty tiez nie si dokonaly, nikto nie je. Tebe by sa pacilo keby sa ti niekto posmieval za tvoje nedokonalosti?