Kam až siaha odhodlanie a sila žien? Ak môžeme povedať, že vesmír je nekonečný, tak potom to isté platí aj v prípade odvahy a snahy žien, ktoré nemajú konca ani hraníc. Obzvlášť prehliadané sú ženy iného farebného spektra, vierovyznania alebo národnosti. Skrátka, môžeme povedať, že kedysi bolo všetko, čo sa odlišovalo od normy považované za niečo menejcenné. V protiklade k tomu máme dnes celkom opačný trend.
Dnes sme si ale pre vás pripravili článok o úžasných bojovníčkach, ktorých mená ani skutky vám s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú známe, čo je ale veľká chyba, ktorú sme sa rozhodli napraviť. Verte, že s nimi by boli hodiny dejepisu ešte o niečo zaujímavejšie.
Mary Seacole založila vlastnú nemocnicu na pomoc zraneným vojakom
Mary Seacole sa narodila na Jamajke v roku 1805. Už jej matka viedla vlastnú nemocnicu pre zranených veteránov s názvom Blundell Hall, takže od malička mala Mary dobré vedenie, aj v oblasti medicíny. Keď Mary dospela, rada cestovala, pričom navštívila krajiny po celom Karibiku, Južnej Ameriky a dokonca zavítala aj do Európy. V každej krajine sa naučila veľa o medicínskych praktikách, čo bol aj jej cieľ. Po smrti svojej matky sa rozhodla zasvätiť svoj život liečeniu a pomoci druhým. Jej práca začala počas epidémie cholery v Kingstone na Jamajke v roku 1850. V roku 1854 odcestovala do Anglicka, kde žiadala povolenie, aby sa mohla stať vojnovou sestrou na Kryme. Aj napriek odmietnutiu sa tam dostala a v starom hoteli zriadila provizórnu nemocnicu a obchod so zásobami. Nemocnicu ponúkala ako útočisko pre zranených a vyčerpaných vojakov. Nie zriedka sa sama pohybovala po bojisku a zachraňovala zranených vojakov.
Tím výhradne ženských pilotiek ruských bombardérov poriadne potrápil príslušníkom Tretej ríše
588. pluk nočných bombardérov v zložení samých žien bol nočnou morou príslušníkov Tretej ríše. Do konca druhej svetovej vojny sa im podarilo zhodiť na nemecké ciele 23 000 ton bômb. Možno práve vďaka svojmu odhodlaniu a presnosti dostali prezývku “nočné čarodejnice”. Neboli viditeľné na radare a jediné varovanie bol svištivý zvuk, kedy už bývalo neskoro.
Pôvodne bola pre ženy vojenská služba zakázaná, no keďže bola potrebná každá ruka, upustilo sa od tohto pravidla. Napriek tomu, si ženy po nástupe museli zažiť diskrimináciu na základe sexizmu zo strany mužov. Preto dostali aj vyradené uniformy a lietadlá, v ktorých boli pri lietaní vystavené prírodným živlom. Všetko sa ale snažili využiť vo svoj prospech. Do skončenia vojny 30 žien zahynulo, no zvyšných 24 dostalo ocenenie Hrdina Sovietskeho zväzu.
Sestry Mirabal boli zavraždené za odhalenie hrôz fašistického režimu Rafaela Trujilla v Dominikánskej republike
V roku 1960 bola Dominikánska republika 30 rokov pod kontrolou fašistického diktátora Rafaela Trujilla, ktorý sa zmocnil krajiny vojenským prevratom. Počas svojej vlády sa mu úspešne darilo skrývať alarmujúce porušovanie ľudských práv pred ostatnými krajinami sveta.
Sestry Patria, Minerva a María Teresa Mirabal boli súčasťou podzemného revolučného hnutia organizovaného proti diktátorovi. Trujilla totiž ovládal ekonomiku a obchod a zaplatenú mal aj armádu, či políciu. No bolo len otázka času, kedy sa mu jeho osobné impérium začne rúcať. Veľmi dobre vedel, že za jeho možným pádom stáli sestry Mirabalové, a tak keď jedného dňa šli za svojimi manželmi, zastavilo ich auto, kde najatý muž zabil najskôr vodiča a potom všetky sestry. Sestry pred smrťou ale stihli intenzívnej komunikovať so zámorskými mediálnymi zdrojmi. Trujilla rýchlo stratil podporu sveta a nakoniec bol zabití bývalými členmi vlastných ozbrojených síl.
Komako Kimurová sa dostala do väzenia, no výrazne pomohla získať volebné právo žien v Japonsku
Komako bola herečka, redaktorka časopisu, vydavateľka, spisovateľka a tanečníčka, takže naozaj všestranne nadaná žena. Predstavovala tak trochu rebelku – tým ako hrala vo svojich vystúpeniach, ale aj v súkromnom živote.
V roku 1912 založila svoj vlastný časopis The New True Women, aby rozšírila svoje feministické posolstvo medzi širšie publikum. V tom istom roku spoluzaložila Shin Shinfujinkai prvú skupinu boja za volebné právo žien v Japonsku. O šesť rokov neskôr jej časopis odmietli vydávať pre témy ako manželstvo, antikoncepcia alebo práva žien. Preto vymyslela vlastné divadelné predstavenie, ktoré hrávala každý večer, až kým ju nezatkli a nepostavili pred súd. V roku 1945 bolo v Japonsku udelené volebné právo žien, aj vďaka neúnavnej snahe Komako.
