Horúce sírne pramene, pustatina pokrytá soľou a teploty nad 50°C. Ťažko si predstaviť nehostinnejšie miesto na našej planéte ako Danakilskú prepadlinu v Afrike.
Prepadlina je nie len najhorúcejšou ale aj najsuchšou oblasťou. Navyše je celé územie typické častou tektonickou činnosťou. Kto navštívi Etiópiu a nevynechá Danakilskú prepadlinu uvidí svet ako zo sci-fi filmu. Napriek nehostinným prírodným podmienkam žije v oblasti kmeň Afarov, ktorí sa tu naučili prežiť.
Fotografie z prepadliny časti pripomínajú surrealistické obrazy – vír zo síry, soli a minerálov. Najnižším bodom prepadliny je Dallol. Nachádza sa v nadmorskej výške 116 metrov pod hladinou mora. Povrch zeme v Dallole je nestabilný a neustále bublajúci. Mix síry, oxidov železa a iných nerastov vytvárajú šokujúce spektrum farieb.
Na cestu k prepadline je potrebné sa dôsledne pripraviť. V blízkosti sírnych prameňov je potrebné mať cez tvár previazanú šatku ako filter. Ak sa chce niekto priblížiť až na dosah najnižším miestam je odporúčaná plynová maska.
Voda je v prepadline vzácnosťou a ak sa nejaká objaví je samozrejme nepitná a vďaka síre toxická. Pramene s čistou vodou by ste hľadali iba veľmi ťažko a dážď neprichádza skoro nikdy.
V severnej oblasti prepadliny sa nachádza jazero Assal, jedno z dvoch kryštalických soľných jazier. Oblasť bola pred mnohými rokmi pod morom a jazerá sú pozostatkom prehistorických dôb. Podľa vedcov soľ siaha do hĺbky až dvoch kilometrov.
Soľné jazerá sú pre krajinu prírodným bohatstvom. Ťažba soli z prepadliny je pre Afarov kľúčovým zdrojom príjmu. V minulosti bola soľ nazývaná dokonca biele zlato.
Afarovia ťažia soľ obyčajnými motykami a sekerami a formujú ju do tvaru asi približne trojkilogramového kvádra. Desať mesiacov v roku Afarovia chodia niekedy až 80 kilometrov denne k soľným jazerám, ťažia soľné kvádre, ktoré sa predávajú za približne 20 centov. Na prepravu kvádrov využívajú ťavy.
