Dnes najznámejší model umelej inteligencie (UI), ktorý v tomto smere znamenal významný obrat, je Chat GPT. Ide generatívny model, ktorý dokáže prijať nespracované údaje, napríklad celú Wikipédiu. Súčasné modely pracujú na základe hardvéru z kremíka. Ten je základom výpočtovej techniky už od 50. rokov minulého storočia. Ale čo keby sa počítače namiesto toho dali vyrobiť zo živých biologických materiálov?
Táto inovatívna myšlienka sa formuje v rozvíjajúcej sa oblasti nazývanej biocomputing, kde výskumníci skúmajú syntetickú biológiu na vytvorenie nových počítačových vybavení. Dobrým príkladom je švajčiarska spoločnosť FinalSpark, ktorá vyvinula „Neuroplatformu“. Ide o jedinečný systém poháňaný zhlukmi buniek vypestovaných v laboratóriu (organoidmi), ktoré pochádzajú z ľudského mozgu. Za 500$ mesačne si vedci môžu túto prelomovú platformu prenajať cez internet.
Spoluzakladateľ spoločnosti FinalSpark Fred Jordan poznamenáva, že sú jediní, ktorí umožňujú prenajímanie. Cieľom spoločnosti je poskytnúť ekologicky udržateľnú alternatívu pre umelú inteligenciu, pričom sa snaží vytvoriť UI so 100 000-krát menším množstvom energie, než potrebujú súčasné modely.
Neuroplatform je nesmierne fascinujúca platforma. Vedci vystavujú spomínané organoidy dopamínu, čím trénujú neuróny, aby napodobňovali procesy učenia v ľudskom mozgu.
Stále však stoja pred obrovskými výzvami. Každý organoid má životnosť približne 100 dní a zatiaľ neexistuje žiadny štandardizovaný výrobný proces. Napriek tomu spoločnosť dosiahla pokrok a pracuje s tisíckami vlastných organoidov.
S pokrokom v tejto oblasti sa však vynára množstvo etických otázok, a to najmä pokiaľ ide o používanie ľudských neurónov. Je možné, že v týchto mini mozgoch existuje vedomie? Napriek tomu, že nepoznáme odpoveď, Jordan zostáva optimistický. Hovorí o bezkonkurenčných schopnostiach ľudských neurónov učiť sa, čo je predzvesťou novej éry, v ktorej sa stierajú hranice výpočtovej techniky a samotný život preberá nové úlohy vo svete technológii.
