Súčasťou kultúry krajín je aj jedlo. Je dokonalým spôsobom ako dotvoriť komunitu ľudí, štát, ale aj národ. Niekedy sa stáva, že jedlo predbehne v predbehne v predstavovaní krajinu. Je veľmi dôležitým aspektom toho, ako budú ľudia danú krajinu vnímať. Takým typickým príkladom je Taliansko, kde každému automaticky v prvom prípade napadnú cestoviny, pizza alebo morské plody. Potom sú ale jedlá, ktorých pôvod máme zle zaradené. Mali by sa teda uviesť veci na pravú mieru. Pozrime sa teda na to, odkiaľ pochádzajú isté jedlá, ktoré mávame mylne zaradené.
Paradajková omáčka na špagety sa prvýkrát objavila vo francúzskej kuchárskej knihe v roku 1797
Paradajky boli dovezené do Európy, presnejšie Talianska až v 16. storočí. Rôzne recepty, pri ktorých by boli spracovávané sú v talianskych kuchárskych knihách darované až v čase začiatku 19. storočia. Pritom paradajková omáčka začala písať svoju históriu už oveľa skôr, v roku 1797 vo Francúzsku. Odtiaľ totiž pochádza prvý zápis z kuchárskej knihy.
Kyslá kapusta má svoj pôvod v Ázii, nie v Nemecku
Kyslá kapusta sa často podáva spolu s tradičnými nemeckými klobásami a predpokladá sa, že bola do Európy privezená v 13. storočí. To je aj dôvod, pre ktorý si mnohí myslia, že kyslá kapusta má svoj pôvod v Nemecku. Ale v skutočnosti za ňu vďačíme Džingischánovi a Mongolom, ktorí ju už dlhé roky jedli na území Číny a až odtiaľ sa rozšírila do Európy.
Croissanty sa zrodili v 13. storočí v Rakúsku, nie vo Francúzsku
Každý, kto sa vybral čo i len na krátky výlet do Francúzska si musel zájsť na dobrý croissant, ktorý sa ľuďom neodmysliteľne spája s Francúzskom. Celé je to však inak. Prvý obchod s croissantmi vo Francúzsku otvoril rakúsky pekár August Zang, ktorú tu začal piecť typické rakúske pečivo – kipfel v tvare polmesiaca z múky, cukru a masla. To bola dostatočná inšpirácia až predloha k vzniku francúzskych croissantov.
Najskorší dôkaz varených žabích stehienok bol objavený v Anglicku
Možno sa vám táto pre mnohých delikatesa opäť spája s Francúzskom. Existujú však dôkazy, ktoré ukazujú na britské pobrežia. Starí Briti, niekedy medzi rokmi 6250 a 7600 pred naším letopočtom, totiž konzumovali práve varené žaby.
Čínske koláčiky šťastia z Japonska
Niekomu sa tieto dve krajiny môžu zdať úplne rovnaké, no pravdou je, že rozdiely medzi nimi vedie priam až priepasné. Preto sa skúmal pôvod koláčikov šťastia a istá teória hovorí, že ide o japonské výtvory. Údajne už v 19.storočí boli trojuholníkové tvary zastúpené v literatúre aj v umení. Japonský pekár trvá na tom, že ich história siaha do 17.storočia. Zhodli sa teda na názore, že pôvod je japonský, ale až Čína im dodala význam.
