Mali ste už ten pocit, že sa chcete stratiť? Zmiznúť zo svojho terajšieho života a byť niekde úplne inde. Zažiť dobrodružstvo. Nuž, nie vždy to vyjde presne podľa predstáv. Nepodceňte prípravu, aby ste neskončili ako naši piati nešťastníci.
Šesťčlenná rodina stratená 38 dní
Douglas Robertson bol námorník v britskom námorníctve. Po skončení jeho práce ako námorníka sa rozhodol, že začne farmárčiť. Dňa 27. januára 1971 sa spolu so svojou ženou a štyrmi deťmi vybral na škuneri, čo je malá námorná pachetnica, na plavbu z Anglicka na Galapágy.
Po 15 mesiacoch plavby ich napadla kosatka a urobila do lode niekoľko dier. Loď sa krátko po útoku potopila. Ostal im len záchranný čln a menší trojmetrový čln, ktorý bol ale poškodený. Najskôr sa plavili na rafte a po 14 dňoch sa museli presunúť na trojmetrový čln s dierami.
Rodina nemala takmer žiadne zásoby jedla. Pili iba dažďovú vodu, krv korytnačiek, mäso z korytnačiek a lietajúcich rýb. Z lode pred jej potopením zachránili sušené mäso a pitnú vodu, ale tie si odložili na horšie časy. Dobre urobili. Kým ich zbadala a zachránila japonská rybárska loď, prešlo dlhých 38 dní.
Robinson Crusoe v ženskej podobe
Ada Blackjack mala smutný život. Jej mažel sa tragicky utopil a zomreli jej aj dve z troch detí. Posledné dieťa muselo ísť do detského domova, pretože nemala peniaze ani na to, aby ho uživila.
Rozhodla sa, že sa zúčastní expedície, ktorú organizoval Vilhjalmur Stefansson. Cieľom bolo obsadiť Wrangelov ostrov pod vlajkou Kanady. Ada bola na lodi kuchárka a krajčírka. Bola neskúsená, nevedela strieľať a zbraní s vo všeobecnosti bála. Najväčší strach mala z medveďov.
Na ostrov sa dostali, ale extrémna zima a nedostatok jedla prinútil mužov, aby odišli hľadať pomoc. Ostala na ostrove iba s jedným z kolegov. Ten krátko po odchode ostatných zomrel a Ada ostala úplne sama. Na prekvapenie všetkých to zvládla, prežila, naučila sa nájsť si jedlo a nakoniec sa dočkala záchrany. Jeden z kolegov z výpravy sa po ňu vrátil. Dodnes je známe ako Robinson Crusoe v ženskej podobe.
Trinásť mesiacov na mori bez jedla a vody
Jose Salvador Alvarenga sa dostal do histórie ako prvý človek, ktorý prežil trinásť mesiacov na malom rybárskom člne uprostred Pacifiku. Jose bol rybárom z povolania, a tak sa dňa 17. novembra 2012 vybral na dobrodružnú plavbu so svojím kolegom.
Pár dní potom, ako opustili pobrežie Mexika, ich zastihla silná búrka. Trvala päť dní. Loď zišla zo svojho smeru plavby a búrka zničila riadenie lode. Muži boli bezmocní a museli sa nechať unášať oceánom. Zásoby jedla sa im neskôr minuli a museli loviť ryby, korytnačky či vtáky. Smäd zaháňali korytnačou krvou, dažďovou vodou a niekedy aj vlastným močom.
Po štyroch mesiacoch Josého kolega zomrel. Nevládal ďalej jesť surové jedlo a zomrel od hladu. José počítal mesiace na mori podľa fáz Mesiaca. Nakoniec sa mu podarilo doplaviť sa na Marshallove ostrovy, kde ho domáci obyvatelia zachránili.
