Hovorí sa, že pre krásu sa trpí, ale v minulosti tento pojem nabral úplný iný spád. Dalo by sa povedať, že bol vyhrotený až do extrému, čo nemuselo byť cielené – častokrát to totiž bol len následok nevedomosti. V dnešnom svete to už môže byť nepredstaviteľné, za čo ale môžeme byť len a len radi.
Zastavte sa teda na chvíľu a pozrite sa spolu s nami na historické trendy krásy, ktoré častokrát ohrozovali nielen zdravie, ale aj život tých, ktorých sa týkali. Nech sa páči, takto si najmä ženy v minulosti ukrajovali z dĺžky svojho života.
Kúpeľ s lyzolom
Pridanie lyzolu (dezinfekčného prostriedku) do kúpeľa sa stalo populárnym len pomerne nedávno – konkrétne v minulom storočí, medzi rokmi 1940 až 1960. Propagované to bolo ako niečo podobné nápoju lásky (je možné, že sa ešte aj v minulom storočí našli ľudia, ktorí tomu verili?). Išlo o to, že sa manželia mali opäť zamilovať do svojich manželiek. Ďalšou jeho funkciou mala byť antikoncepcia. Zahanbil sa však v oboch prípadoch a namiesto toho spôsobil smrť desiatkam ľudí. Zomrieť malo takmer 200 žien.
Belšie zuby vďaka rádiu
Aj dnešné špičkové produkty na bielenie zubov môžu spôsobiť silnú citlivosť zubov (dá sa teda predpokladať, že viac škodia ako pomáhajú – stále je to ale nič v porovnaní s metódou bielenia pomocou rádia). Túto metódu využívali takzvané “rádiové dievčatá”, ktoré s rádiom pracovali a využívali ho aj na bielenie zubov, ale aj rozjasnenie nechtov či tváre. Verili totiž tomu, že rádium je neškodné, až pokým nezačali zomierať.
Arzén bol použitý na zbavenie sa ochlpenia na tele
Nie je pravda, že by sa v minulosti ženy vôbec nezaoberali chlpmi po celom tele. Práve naopak. Už v 16.storočí hľadali ženy spôsoby ako sa ochlpenia zbaviť. V tom čase im lekár odporučil smrtiacu zmes. Prečo smrtiacu? Pretože obsahovala jedovatý arzén. Možno ale naozaj účinkovala, otázne je ako dlho si jej výhody ženy užívali.
Rúž, ktorý prinášal smrť
Starovekí Egypťania boli známy viacerými rituálmi, ktoré výrazne ohrozovali ich zdravie. Keďže chceli dosiahnuť červenú farbu pier, natierali si ich rúžom, ktorý obsahoval bróm (červenkastá tekutina). Ten však pri dlhodobom používaní môže spôsobiť nepokoj, podráždenosť, ataxiu, zmätenosť, halucinácie, psychózu, slabosť, stupor a v ťažkých prípadoch aj kómu. K tomu všetkému sa ešte môže pridružiť zlyhanie obličiek a nakoniec aj samotného mozgu.
Jed ako liek na akné
V 19. storočí bola bežným liekom na akné zmes zložená z extraktu z kolocyntu, síranu železa a extraktu zo strychnínovníka, ktorý obsahuje toxín – strychnín. Tým sa akné moc nezlepšovalo a ešte bolo ohrozené aj zdravie človeka.